Prierez dejín Oravského hradu

 

 

  • Prvá písomná zmienka

    1267

    Prvá písomná zmienka o existencii Oravského hradu. Oravský hrad získal uhorský kráľ Belo IV. od vtedajšieho majiteľa Mika z rodu Balašovcov (župana Zvolenského komitátu, ktorého súčasťou vtedy bola aj Orava), výmenou za majetky Varín, Žilina a Sučany.

  • Matúš Čák Trenčiansky

    1298

    Oravského hradu a panstva sa zmocnil magnát Matúš Čák Trenčiansky.

  • Hrad v kráľovskej správe

    1333

    Magister Donč, ktorý získal Oravský hrad od Matúša Čáka Trenčianskeho za podporovanie kráľa Karola Róberta z Anju, ho v tomto roku odovzdal do kráľovskej správy.

  • Ctibor zo Ctiboríc

    1420

    Na Oravskom hrade pôsobil Ctibor zo Ctiboríc, verný stúpenec cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského.

  • Peter Komorovský

    1441

    Počas bojov o dedičstvo uhorského kráľa Ladislava Pohrobka sa Oravského hradu zmocnil Peter Komorovský, jeden z veliteľov hnutia bratríkov.

  • Matej Korvín

    1474

    Od Petra Komorovského za protihodnotu 8 000 zlatých získal Oravský hrad uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý inicioval jeho prestavbu a rozšírenie.

  • Ján Korvín

    1482

    Uhorský kráľ Matej Korvín daroval Oravský hrad v tomto roku do vlastníctva svojmu nemanželskému synovi Jánovi.

  • Ján Zápoľský

    1505

    Po smrti Jána Korvína sa pánom Oravského hradu stal Ján Zápoľský. Správou Oravského hradu poveril Petra a Mikuláša Kostku.

  • Bitka pri Moháči

    1526

    Po bitke pri Moháči sa Ján Zápoľský usiloval získať uhorskú korunu, o ktorú súperil s Ferdinandom I. Habsburským.

  • Ján z Dubovca

    1534

    Mikuláš Kostka prešiel na stranu kráľa Ferdinanda I. Habsburského, ktorý ho za odmenu vyhlásil za veľmoža. Súčasne sa príbuzný Mikuláša Kostku, Ján z Dubovca, stal kastelánom Oravského hradu.

  • Rozsiahla modernizácia hradu

    1540

    Kastelán Ján z Dubovca začal realizovať rozsiahlu modernizáciu Oravského hradu, hlavne jeho opevnení.

  • Václav Sedlnický

    1545

    Po smrti Jána z Dubovca sa stal kastelánom jeho príbuzný Václav Sedlnický, ktorý sa tým dostal do sporu s Mikulášom Kostkom. Oravský hrad a panstvo do úžitku získal Václav Sedlnický na základe rozhodnutia cisára v r. 1549.

  • František Thurzo

    1556

    Po smrti Václava Sedlnického získal Oravský hrad a panstvo do svojej správy František Thurzo, ktorý začal realizovať projekt prestavby hradu a súčasne aj rozsiahlu kolonizáciu dovtedy riedko osídlených oblastí Hornej Oravy.

  • Juraj Thurzo

    1574

    Po smrti Františka Thurzu sa jeho dedičom stal Juraj Thurzo, vychovaný na dvore arcivojvodu Ernesta Habsburského

  • Neúspešné obliehanie hradu

    1605

    Počas stavovského povstania, ktoré viedol gróf Štefan Bocskay, vpadlo na Oravu jeho vojsko, ktoré neúspešne obliehalo Oravský hrad.

  • Juraj Thurzo - gróf a župan Oravy

    1606

    Juraj Thurzo za svoju vernosť prejavenú Habsburgovcom počas Pätnásťročnej vojny medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou a povstania grófa Štefana Bocskaya získal grófsky titul a dedičné postavenie Oravského župana a vlastníctvo Oravského hradu a panstva.

  • Juraj Thurzo - uhorský palatín

    1609

    Gróf Juraj Thurzo sa stal uhorským palatínom.

  • Imrich Thurzo

    1616

    Po svojej smrti bol gróf Juraj Thurzo pochovaný v rodinnej hrobke, ktorá sa nachádza v krypte kaplnky na Oravskom hrade. Jeho dedičom sa stal jeho syn gróf Imrich Thurzo.

  • Alžbeta Thurzová (rod. Czoborová)

    1621

    Zomrel gróf Imrich Thurzo, ktorým po meči vymrela Oravsko-bytčianska vetva tohto rodu. Jeho matka, (a vdova grófa Juraja Thurzu) grófka Alžbeta Thurzová, rod. Czobor, prevzala správu Oravského hradu a panstva, súčasne sa stala hlavou oravskej šľachtickej stolice.

  • Vznik Oravského komposesorátu

    1626

    Po smrti Alžbety Thurzo (rod. Czobor) sa na hrade Lietava stretli dedičia Thurzovcov. Za účelom správy Oravského hradu a panstva bol sformovaný Oravský komposesorát na čele s direktorom, ktorý mal právomoc zemepána, ale s príjmami sa delil s ostatnými podielnikmi. Za prvého direktora bol zvolený gróf Gašpar Illésházy.

  • Gabriel Illésházy - nový direktor

    1648

    Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal Gabriel Illésházy, ktorý tento post prevzal po smrti svojho otca.

  • Vybudovanie druhej hrobky na Oravskom hrade

    1651

    V kaplnke na Oravskom hrade bola vybudovaná druhá rodinná krypta, v ktorej boli v r. 1651 - 1666 pochovávaní členovia rodu Henkel (Gabriel Henkel, jeho manželka Sidónia, vnučka grófa Juraja Thurzu a ich deti Lazar a Emerencia).

  • Štefan Thököly - nový direktor

    1653

    V tomto roku sa stal direktorom Oravského komposesorátu gróf Štefan Thököly.

  • Oravský hrad vydaný habsburskej armáde

    1670

    Direktor Oravského komposesorátu gróf Štefan Thököly sa zaplietol do protihabsburského sprisahania, ktoré viedol palatín Štefan Wesselényi. Cisár Leopold I. vydal rozkaz skonfiškovať jeho majetok. Gróf Štefan Thököly sa bránil na Oravskom hrade až do svojej smrti, po ktorej bol hrad vydaný habsburskej armáde a thökölyovské majetky, vrátane podielu na Oravskom komposesoráte, pripadli štátu. Za nového direktora bol zvolený gróf Mikuláš Draškovič.

  • Kurucké vojsko na Orave

    1672

    Na Oravu prenikol oddiel kuruckého vojska, ktorému velil zemplínsky zeman Gašpar Pika. K povstalcom sa pripojili oravskí protestanti. Pika jednaním získal Oravský hrad. Cisár Leopold I. vyslal armádu, ktorá s pomocou oravských katolíkov opäť získala Oravský hrad. Gašpar Pika a 24 jeho druhov bolo popravených v Oravskom Podzámku.

  • Juraj Illesházy - nový direktor

    1673

    Direktorom Oravského komposesorátu bol zvolený gróf Juraj Illésházy.

  • Juraj Erdödy st. - nový direktor

    1676

    Novým direktorom Oravského komposesorátu bol zvolený gróf Juraj Erdödy st. Faktický výkon funkcie mu skomplikovali vojnové pomery, súvisiace so stavovskými povstaniami.

  • Imrich Thököly sa zmocnil hradu

    1677

    Oravského hradu sa dočasne zmocnil oddiel kurucov pod velením grófa Imricha Thökölyho, ale koncom roku ho opäť bez boja obsadila habsburská armáda.

  • Poľsko-litovské vojsko pustoší Oravu

    1683

    Vojsko kurucov obliehalo Oravský hrad, s cieľom získať ho pre ich veliteľa, grófa Imricha Thökölyho. Cisárska posádka sa ubránila až do príchodu spojeneckého poľského vojska, ktorému velil Ján Kazimír Sapieha. Poľsko-litovské vojsko počas bojov ukrutne spustošilo Oravu, 27 dedín bolo vypálených a mnoho obyvateľov prišlo o život.

  • Hrad opäť v rukách kurucov

    1703

    Po vypuknutí povstania, ktoré viedol knieža František II. Rákozci, prenikli kurucké jednotky, ktorým velil Juraj Luby, na Oravu. Oravský hrad bránil habsburský dôstojník major Schäffer. Po obliehaní posádka vydala hrad kurucom.

  • Kapitulácia kuruckej posádky

    1708

    Po víťaznej bitke pri Trenčíne začali habsburské jednotky, ktorým velil gróf Ján Pálffy, obsadzovať Oravu a obliehať Oravský hrad. Kurucká posádka kapitulovala po dlhom obliehaní na jar r. 1709.

  • Juraj Erdödy ml. - nový direktor

    1712

    Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Juraj Erdödy ml. Pod jeho vedením sa podarilo reorganizovať hospodárenie na Oravskom panstve a zavŕšiť kolonizáciu Oravy.

  • Katolizácia kaplnky na Oravskom hrade

    1751

    Kaplnka na Oravskom hrade bola katolizovaná a zasvätená sv. Michalovi. Pôvodný protestantský mobiliár a. v. zo 17. stor. bol nahradený barokovým katolíckym mobiliárom.

  • Oravský komposesorát bez direktora

    1758

    Po smrti grófa Juraja Erdödy ml. ostal post direktora Oravského komposesorátu neobsadený, a preto správu Oravského hradu a panstva prevzal cisársko-kráľovský erár.

  • Mikuláš Esterházy - nový direktor

    1782

    Novým direktorom Oravského komposesorátu bol zvolený knieža Mikuláš Eszterházy.

  • František Zichy st. - nový direktor

    1792

    Po smrti kniežaťa Mikuláša Eszterházyho bol za nového direktora zvolený gróf František Zichy st.

  • Požiar na Oravskom hrade

    1800

    Na Oravskom hrade (v budove tzv. fary) vypukol ničivý požiar, ktorý ťažko poškodil rozsiahle priestory. Oravský hrad ostal bez využitia a hrozil mu zánik. Direktor komposesorátu, gróf František Zichy st., zorganizoval jeho opravy a začal s obnovou hradu.

  • Jozef Erdödy - nový direktor

    1813

    Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Jozef Erdödy.

  • František Zichy ml. - nový direktor

    1824

    Nástupcom grófa Jozefa Erdödyho na poste direktora Oravského komposesorátu sa stal gróf František Zichy ml.

  • Zrušenie feudalizmu

    1848

    V dôsledku revolúcie bol zrušený feudalizmus.

  • Edmund Zichy - nový direktor

    1862

    Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Edmund Zichy. Pod jeho vedením sa začala transformácia Oravského komposesorátu z feudálneho veľkostatku na moderný podnik v odbore lesnej ťažby a drevárstva.

  • ZALOŽENIE MÚZEA NA ORAVSKOM HRADE

    1868

    Na popud hlavného lesmajstra Oravského komposesorátu Wiliama Rowlanda, ktorého najal gróf Edmund Zichy, bolo na báze názorných pomôcok, využívaných na školenie zamestnancov panstva, vytvorené múzeum a umiestnené v priestoroch Oravského hradu. Od tohto roku je Oravský hrad prístupný pre verejnosť.

  • Pavol Esterházy - nový direktor

    1894

    Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal knieža Pavol Eszterházy.

  • Jozef Pálffy - nový direktor

    1896

    Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Jozef Pálffy.

  • Rekonštrukcia hradu

    1906

    Pod vedením direktora grófa Jozefa Pálffyho sa začala pamiatková obnova a budovanie expozícií v Korvínovom paláci a Obytnej veži.

  • PRVÁ SVETOVÁ VOJNA

    1914

    Prvá svetová vojna zastavila plány rekonštrukcie hradu.

  • Vznik Československej republiky

    1918

    Po skončení prvej svetovej vojny zanikla habsburská monarchia a vznikla Československá republika.

  • Zomiera posledný direktor

    1919

    Zomrel posledný direktor Oravského komposesorátu gróf Jozef Pálffy. Správa panstva zložila sľub vernosti Československej republike. Oravský hrad a múzeum umiestnené v jeho priestoroch, bolo naďalej prístupné, služby verejnosti zaisťoval kastelán.

  • Oravský komposesorát v nútenej správe

    1920

    Na Oravský komposesorát bola uvalená nútená správa. V jej čele bol Arnošt Stuchlý.

  • Oravský komposesorát obnovuje svoju činnosť

    1923

    Po zvolení nového valného zhromaždenia akcionárov obnovil svoju činnosť Oravský komposesorát. Funkcia direktora nebola obnovená, panstvo viedol nový orgán, Valný výbor.

  • Československá republika - väčšinový akcionár Oravského komposesorátu

    1931

    Československá republika vykupovala akcie komposesorov a v tomto roku sa stala väčšinovým akcionárom Oravského komposesorátu.

  • DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA

    1939

    Vypukla druhá svetová vojna.

  • Oravský hrad okupovaný nemeckým nacistickým vojskom.

    1944

    Po vypuknutí SNP sa odohral prvý boj na Orave v Oravskom Podzámku. Na jeseň tohto roku bola Orava, vrátane Oravského hradu, okupovaná nemeckým nacistickým vojskom a jeho spojencami.

  • ORAVSKÝ KOMPOSESORÁT ZRUŠENÝ

    1945

    Počas prechodu frontu a oslobodení Oravy bol Oravský hrad poškodený v dôsledku vojnových udalostí (najväčšiu škodu spôsobili následky výbuchu pri zničení mostu cez rieku Orava). Oravský komposesorát bol zrušený, lesy prevzal do správy štát, časť majetku bola delimitovaná na obce a na Oravskom hrade malo byť zriadené múzeum, nástupca múzea Oravského komposesorátu.

  • Generálna rekonštrukcia hradu

    1953

    Oravský hrad sa stal sídlom Oravského vlastivedného múzea. V tomto roku sa začala generálna rekonštrukcia hradu.

  • Slávnostné otvorenie viacerých expozícií na Oravskom hrade

    1968

    Oravské múzeum si pripomenulo 100 rokov svojho vzniku. Pri tejto príležitosti boli slávnostne otvorené viaceré expozície na Oravskom hrade. Časť priestorov prezentuje históriu Oravského hradu, v ostatných objektoch boli umiestnené expozície vlastivedného múzea: prírodovedná, etnografická a archeologická.

  • Ukončenie rekonštrukcie

    1977

    Dokončená a sprístupnená bola expozícia v Citadele, čím bola zavŕšená generálna rekonštrukcia Oravského hradu.

  • Rekonštrukcia hradnej kaplnky

    1993

    Začala sa rekonštrukcia a reštaurovanie priestorov a mobiliáru Kaplnky sv. Michala.

  • Expozícia Obrany hradu

    2004

    Začala sa výstavba novej expozície Obrany hradu v priestoroch Západnej bašty.

  • Ukončenie rekonštrukcie hradnej kaplnky

    2006

    Zrekonštruovaná kaplnka bola slávnostne otvorená 22. apríla 2006. Pre návštevníkov je prístupná od 29. apríla 2006. Kaplnka sv. Michala sa stala 21. 8. 2006 víťazom súťaže „KULTÚRNA PAMIATKA ROKA“ v kategórii reštaurovanie hnuteľnej alebo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky.

  • Nové expozície

    2007

    Bol vypracovaný a realizovaný projekt novej prírodovednej expozície na Oravskom hrade, ktorá bola sprístupnená verejnosti. V tom istom roku sa začala výstavba novej etnografickej expozície.

  • Otvorenie nových expozícií

    2009

    Po dlhom úsilí Oravského múzea boli v tomto roku otvorené: Etnografická expozícia a expozícia Obrany hradu.

  • Nová archeologická expozícia

    2011

    V priestoroch Citadely sa začala realizovať nová expozícia archeológie, venovaná prehistórii oravského regiónu a súčasne výskumom a reštaurovaniu Oravského hradu.

  • Mediateka na Oravskom hrade

    2015

    V priestoroch Citadely bola otvorená špecializovaná Mediateka, expozícia venovaná filmom, ktoré boli točené v priestoroch Oravského hradu.

  • Klenotnica Oravského hradu

    2016

    V reštaurovaných priestoroch Thurzovského paláca bola otvorená nová expozícia Klenotnica Oravského hradu, venovaná klenotom a zbierkam umenia šľachtických rodín pôsobiacich na Oravskom hrade.

  • Rekonštrukcia budovy tzv. fary

    2017

    V priestoroch budovy tzv. fary na Hlavnom nádvorí sa začala významná rekonštrukcia. Po jej ukončení bude v priestoroch vytvorená expozícia Rašelinísk Oravy. Súbežne s rekonštrukciou sa začalo reštaurovanie vonkajších stien Kaplnky sv. Michala.