História

Zakladateľ Vavrinec Čaplovič (5.8. 1778 Jasenová– 25.12. 1853 Bratislava) začal zbierať knihy už ako 14-ročný mladík počas štúdií v Banskej Bystrici, čo dosvedčujú záznamy z jeho prvého rukopisného katalógu. Svoje zberateľské aktivity spočiatku zameral na územie rodnej Oravy. V službách rodiny Ziči (Zichy) pracoval ako archivár v rokoch 1810 – 1852 so sídlom v Bratislave, v ktorej mal množstvo príležitostí získavať knihy. V Bratislave sa mu otvorili bohaté pramene západoeurópskeho knižného trhu (Viedeň, Linz, Budapešť, Veszprém, Praha, Lipsko, Halle, Berlín, Ulm, Potsdam, Augsburg ai.). Knihy nakupoval u rôznych kníhkupcov, antikvárov, knihárov a niektoré získal aj od svojich priaznivcov a priateľov. Vyvrcholením Čaplovičovej zberateľskej činnosti bol jeho obdivuhodný čin v roku 1839, keď Darovacou listinou z 15. apríla venoval svoju súkromnú zbierku Orave. V čase darovania išlo o 20 000 knižných diel a súčasťou daru boli aj mnohé muzeálne predmety. Knižnica bola vyhlásená za vlastníctvo Oravskej stolice, ktorá sa zaviazala, že ju bude udržiavať a zveľaďovať. Na náklady V. Čaploviča bola zbierka prevezená v 14 zásielkach z Bratislavy do Dolného Kubína v rokoch 1839 – 1851. Aj po tomto ušľachtilom čine ju dopĺňal do konca svojho života. Všetky knihy si zapisoval do svojich rukopisných katalógov – zo 14 sa v archíve Čaplovičiany zachovalo 13. Na svoju šesťdesiatročnú zberateľskú činnosť (od 1.11. 1792 do 26.4. 1852) vynaložil spolu 63 455 zlatých 23 grajciarov.

Samostatná jednoposchodová budova pre účely Čaplovičovej knižnice bola postavená v rokoch 1905 – 1911. V máji roku 1911 sa započalo s ukladaním fondu do novostavby pričom hlavná časť knižnice bola umiestnená na prvom poschodí spolu s čitárňou a pracovňou knihovníka. Na prízemí sa nachádzal byt knihovníka, jedna miestnosť slúžila dolnokubínskemu čitateľskému spolku a v ďalšej boli vystavené vzácne listiny, starožitnosti, rarity a národopisné veci Oravskej stolice. Vypožičiavanie kníh sa začalo 1.1. 1914.
Priestory budovy Čaplovičovej knižnice boli neskôr adaptované pre potreby novovzniknutého Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava v roku 1954, ktoré sa spojilo s knižnicou.
Knižničný fond Čaplovičovej knižnice bol niekoľkokrát usporiadaný a skatalogizovaný viacerými knihovníkmi. Knižnica do dnešných čias vychádza z poslednej katalogizácie, ktorej autorom bol v medzivojnovom období dr. Ján Smetana. Podľa nej sú staré tlače zaradené do 12 hlavných skupín v rámci vedných odborov a 4 ďalších skupín. V 90. rokoch 20. storočia sa samostatne začali evidovať prírastky Novovytvoreného fondu (tlače získané akvizičnou činnosťou) a Príručnej knižnice.

Pre lepšiu orientáciu uvádzame počet knižničných jednotiek v jednotlivých skupinách:

  • Bibliografie, lexikóny 2 234
  • Teológia 4 862
  • Filozofia 2 528
  • História a zemepis 12 065
  • Sociológia 1 303
  • Právo 1 601
  • Filológia 2 693
  • Beletria 3 603
  • Matematika 2 289
  • Prírodné vedy 11 911
  • Umenie 1 665
  • Revue a varia 38 145
  • R (rara) 594
  • C (cimélie – rukopisy) 302
  • P 817
  • K 1 465
  • NF (Novovytvorený fond) 4 390
  • Príručná knižnica 1 144

Spolu 93 611 knižničných jednotiek (k 31. 12. 2017)

Vo vzácnej zbierke Čaplovičovej knižnice sa nachádzajú slovenské, európske a svetové diela. Vo fonde evidujeme 302 rukopisov z obdobia 14. – 19. storočia, 25 inkunábul – prvotlačí (t.j. staré tlače do roku 1500), 1408 bibliografických jednotiek je zverejnených v Katalógu tlačí 16. storočia. Originálna je výtvarná zbierka 1 293 diel zo 17. – 19. storočia pozostávajúca napr. z návrhov divadelných dekorácií, portrétov, vedút, reprodukcií maliarskych a sochárskych diel, architektúry, botanických ilustrácií, kresieb so širokou škálou autorov a motívov.
Ďalšou zaujímavou časťou rôznorodého fondu knižnice sú staré mapy 17. – 20. storočia v počte 1607 samostatných rukopisných a tlačených máp. Nachádzajú sa medzi nimi také, ktoré jednak zobrazujú územie Oravy, ale aj ostatných častí Slovenska či niekdajšieho Uhorska i mapy iných krajín Európy a sveta.
Historický fond Čaplovičovej knižnice je aktuálny aj v súčasnej dobe. Každý človek je pozvaný odkrývať jeho rozmanité bohatstvo a nadčasové posolstvo. Tešíme sa, že prijmete pozvanie do Čaplovičovej knižnice