Reštaurovanie obchodnej korešpondencie a perrotinových modrotlačových vzorkovníkov farbiarne bratov Schifferovcov v Slanici
Jednou z aktivít Oravského múzea P. O. Hviezdoslava realizovaných v rámci projektu „Pri ceste na dedine“ – v rytme práce dávnych priemyselných závodov a remeselných dielní, bolo i reštaurovanie zbierkových predmetov – perrotinových modrotlačových vzorkovníkov a obchodnej korešpondencie farbiarskej firmy Schiffer z obce Slanica, ktoré pre Oravské múzeum uskutočnil diplomovaný reštaurátor Mgr. art. Štefan Kocka. Oravské múzeum nadobudlo súbor poškodených listín a vzoriek textílií do svojho zbierkového fondu kúpou v roku 2015. Papierový, ako aj textilný materiál vykazovali vzhľadom na ich dovtedajšie nevyhovujúce uloženie, známky rozsiahleho poškodenia spôsobené vlhkým prostredím. V danom stave by zbierka nemohla slúžiť na múzejné prezentačné účely, preto sme sa rozhodli pre jej záchranu reštaurovaním.
Význam zbierkového súboru
Dôvodov pre záchranu a zachovanie súboru bolo hneď niekoľko. Jedným z nich je lokalita pôvodu artefaktu, teda obec Slanica. Hornooravská obec Slanica, spolu s ďalšími (napr. Ústie, Osada, Hámre, Ľavkovo, dolná časť Bobrova a 2/3 Námestova) patrí v súčasnosti medzi dediny zaplavené vodami Oravskej priehrady, ktorá je v prevádzke od roku 1954. Nie menej podstatným momentom v histórii nášho regiónu bola i skutočnosť, že jedným z hlavných zamestnaní, ktoré popri roľníctve nadobudli väčší význam, bolo plátenníctvo a s ním súvisiaca výroba modrotlače. Pestovanie ľanu a jeho spracovanie bolo súčasťou každodenného života väčšiny oravských rodín. Výroba a predaj plátna zabezpečovali dôležitý zdroj príjmov, ktoré mali v konečnom dôsledku výrazný vplyv na povznesenie celého spôsobu života na Orave.[1] Modrotlač je jedným z kultúrnych prvkov, ktorý vďaka svojím estetickým a úžitkovým vlastnostiam, prenikol postupne do všetkých sociálnych vrstiev spoločnosti a udržal sa až do súčasnosti.
Farbiareň bratov Schifferovcov z obce Slanica
Veľmi zaujímavou bola i továreň, z ktorej zbierkový súbor pochádza. Z pôvodne remeselníckej dielne sa v Slanici na začiatku 19. storočia sformovala na svoju dobu naozaj moderná strojová farbiareň rodiny Schifferovcov, nadväzujúca na starú tradíciu plátenníctva a farbiarstva. Prvý parný stroj, ktorý tu slúžil ako zdroj energie, si farbiareň zaobstarala už v roku 1821. Továreň si v druhej polovici 19. storočia vyžadovala rozsiahlu modernizáciu. Bolo to zapríčinené silnou konkurenciou ľahkého textilného priemyslu, hlavne zo sliezskej priemyselnej oblasti, ale aj spoza hraníc rakúsko-uhorskej monarchie.[2]
Veľkopriemyselná výroba textilu spôsobila celkovú krízu oravského plátenníctva, farbiarní i mangľov. Vedúcim predstaviteľom podniku, ktorý realizoval nákladný projekt prestavby a modernizácie rodinnej farbiarne Schifferovcov, bol Adolf Schiffer. Firma, v čele ktorej stál, používala oficiálny názov v maďarskom jazyku Schiffer Testvérek a jeho ekvivalent v nemčine Gebrüder Schiffer. Slovenské znenie názvu, Bratia Schifferovci sa oficiálne používalo až po prvej svetovej vojne a vzniku ČSR.[3] Zánik farbiarne bol formálne zavŕšený 22.8.1924, kedy Alexander Szegő Schiffer nechal firmu Bratia Schifferovci úradne zrušiť.[4]
Listiny získané do zbierkového fondu Oravského múzea nám odhaľujú spôsob dobovej obchodnej komunikácie s partnermi farbiarne a zároveň dokumentujú jej technologickú vyspelosť v období 19. a na začiatku 20. storočia. Vzájomná komunikácia medzi fabrikou a jej zákazníkmi prebiehala naozaj obdivuhodným veľmi zdvorilým spôsobom, čo ešte viac vyzdvihuje dôveryhodnosť a rešpekt, ktorý táto oravská farbiareň rozhodne mala i v zahraničí.
Zásah reštaurátora
Papiere zbierkového súboru listín boli znečistené a poznačené zatečením, ktoré zase vytvorilo živnú pôdu pre rôzne druhy plesní. Okrajové časti boli nekompaktné, otrhané, vykazujúce známky chýbajúcej papierovej hmoty. Na niektorých dokumentoch sa vplyvom dlhodobého pôsobenia vlhkého prostredia prejavila degradácia písma a pečiatok. Jednotlivé textilné vzorky patriace do vzorkovníkov boli odlepené a znečistené už spomínaným rovnakým spôsobom.
Reštaurátorské práce pozostávajúce z čistenia a dezinfekcie listín sledovali rovnako spevnenie známok, fixáciu písma, pečiatok a iných marginálií. Dôležitou súčasťou záchranných prác bolo i dopĺňanie chýbajúcej hmoty papiera. Jednotlivé obaly, v ktorých sa nachádzali modrotlačové vzorkovníky boli spevnené dolievaním vhodne upravenej papieroviny a jednotlivé vzorky chránené dublážou japonským papierom. [5] Osobitnú pozornosť reštaurátora si vyžadovali textilné modrotlačové vzorky potlačené perrotinovým motívom. Súčasťou reštaurátorských prác bolo i zhotovenie tvrdých ochranných obalov, ktoré nám uľahčia nie len manipuláciu so zbierkovým súborom, ale zároveň umožnia jeho prípadnú kultúrno – výchovnú a edukačnú činnosť múzea smerovanú k širokej verejnosti.
V súčasnej dobe predstavuje zreštaurovaný súbor historických listín naozaj hodnotný materiál, ktorý slúži na výskumné a študijné účely, rovnako však napomáha k prezentácii slávnej plátenníckej histórie regiónu, výrobe strojovej perrotinovej modrotlače, dobovej obchodnej komunikácie a v neposlednom rade i histórie zaplavených oravských obcí.
Použitá literatúra:
[1] ČAPLOVIČOVÁ, Zdena. Ľudová modrotlač na Orave. In: Vlastivedný sborník Považia VIII. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1966, s. 102 – 121.
[2] CHMELÍK, Martin: Farbiareň Schiffer z obce Slanica. In: História remesla a uchovávanie remeselných tradícií na území Oravy, Ziemia Sądecka a Liptova. Dolný Kubín: Vydalo Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2018, s. 58.
[3] Tamže: s. 59.
[4] Tamže: s. 65 – 66.
[5] KOCKA, Štefan: Protokolárny záznam o reštaurovaných dielach. Dokumentácia Oravského múzea P.O. Hviezdoslava Dolný Kubín, 2019, s. 3.
PhDr. Erika Kulášová
etnografka
narodopis@oravskemuzeum.sk
Galéria:
