Voda je život (miesto úvodu)
Voda je život a bez vody niet života. Nie je prekvapením, že ľudské sídla od počiatku vekov vznikali v blízkosti vodných tokov a iných zdrojov vody. Oravský hrad, týčiaci sa na kamennom ostrohu nad tokom rieky Orava, nebol výnimkou. Voda z rieky bola v čase mieru ľahko a pohodlne dostupná. Situácia sa zmenila vo chvíli, keď pod hrad pritiahlo nepriateľské vojsko a obrancovia boli nútení ukryť sa za hradbami. V tejto situácii bolo nutné spoľahnúť sa na vlastné zdroje vody, ukryté v bezpečí za hradobnými múrmi. Lebo bez vody sa aj najlepšie opevnený a vyzbrojený hrad stáva pascou, či dokonca hrobkou pre svojich obyvateľov. Stavitelia hradu si toho boli vedomí a vnútorné zdroje pitnej a úžitkovej vody sa snažili zaistiť po celú históriu Oravského hradu od trinásteho storočia až do prítomnosti. V priebehu času vznikli tri samostatné zdroje vody: cisterna na zber dažďovej vody, hradná studňa a vodovod. Priblížime si niekoľkými slovami ich históriu:
Cisterna na dažďovú vodu v Citadele
Citadela ako najstaršia a najvyššie položená časť Oravského hradu potrebovala vlastný zdroj vody. Kvôli jej exponovanej polohe na kamennom ostrohu jediným racionálnym riešením bolo zachytávať vodu z dažďových a snehových zrážok. Dažďovú vodu zachytávali obyvatelia Oravského hradu od nepamäti, ale kde ju skladovali v epoche stredoveku, to je dnes ťažko určiť. Murovanú cisternu na skladovanie zachytenej vody nechal v rokoch 1537 – 1543 vybudovať Ján z Dubovca, hradný pán a šľachtic sliezskeho pôvodu.[1] O dve dekády neskôr, v roku 1561 nechal cisternu zrenovovať František Thurzo. Prestavba nádrže na dažďovú vodu a systému na jej zachytávanie prebehla ako súčasť rozsiahlej rekonštrukcie objektov Citadely.[2]
Cisterna slúžila svojmu účelu až do tragického požiaru v roku 1800, keď boli zničené strechy na Citadele a systém zachytávania dažďovej vody sa stal nefunkčným. Cisterna samotná sa zachovala dodnes a návštevníci Oravského hradu môžu obdivovať jej impozantné rozmery.
Studňa na Oravskom hrade
Ďalším zdrojom pitnej a úžitkovej vody, druhým v chronologickom poradí, sa stala studňa, ktorú na dnešnom nádvorí Stredného hradu nechal postaviť František Thurzo. Jej vyhĺbenie bolo náročným projektom, realizovaným v rokoch 1556 – 1558. Náklady na samotnú stavbu dosiahli sumu 2 000 zlatých a ďalších 2 000 zlatých nechal František Thurzo vyplatiť ako rizikový príplatok pre skúsených remeselníkov, ktorí sa podieľali na stavbe.[3]
Robotníci vyťažili z podložia asi 200 m3 vápenca, ktorý našiel uplatnenie ako stavebný materiál počas rozsiahlej výstavby na Oravskom hrade v druhej polovici 16. storočia.[4] Studňa bola veľmi pozoruhodným inžinierskym počinom. Vytesaná bola do hĺbky 288 stôp, čo zodpovedá 96 metrom podľa dnešných mier. Je pozoruhodným faktom, že stavitelia zahĺbili studňu do hĺbky 17 siah, to jest 34 metrov pod úroveň spodnej vody, aby zaistili, že studňa nikdy nevyschne. Bolo to trúfalé a náročné dielo.[5] Studňa sa intenzívne využívala viac než štyristo rokov. Na naberanie vody slúžil mechanický rumpál s rotačným bubnom a kolesovým ovládačom.[6]
Priestor nad studňou bol zaklenutý murovanou terasou, pritesanou k hradnému bralu. Násyp s terasou vznikol počas rekonštrukcie stredného nádvoria po ničivom požiari v roku 1800.[7]
Hradný vodovod
Tretím, a historicky najmladším zdrojom pitnej a úžitkovej vody na Oravskom hrade sa stal hradný vodovod. Zdrojom vody pre vodovod sa stal prameň v doline Račová a potrubie viedlo vodu rovno do obytných priestorov v Thurzovom paláci. Vodovod bol dokončený a spustený do prevádzky v roku 1595. Vodovod zo železného potrubia, ktoré neskôr vymenili za olovené a napokon za drevené fungoval do roku 1848.[8]
Vodovod privádzal vodu na Oravský hrad z prameňa prostredníctvom zahĺbeného tunela, ktorý chránil vodný zdroj pred kontamináciou a chránil ho pred pozornosťou protivníkov v prípade obliehania. Na vodohospodárske práce vynaložil rod Thurzo 500 zlatých.[9] Po svojom dokončení prešiel vodovod niekoľkými stavebnými fázami, ktoré súviseli s prestavbami v Thurzovom paláci. K prvej z nich došlo na začiatku 17. storočia, to jest krátko po dokončení vodovodu. Ďalšie sa uskutočnili neskôr, predovšetkým po požiari na Oravskom hrade v roku 1800 a následnej rekonštrukcii objektov v Thurzovom paláci. Thurzovský vodovod bol v priestoroch hradu položený na murovaný základ z tehiel a vybavený murovanými kamennými stenami. Jeho nástupcom sa stal nový vodovod so železným potrubím, ktorý bol inštalovaný v priebehu generálnej rekonštrukcie Oravského hradu v rokoch 1953 – 1969.[10]
Slúži aj v prítomnosti, pričom staršie železné rúry nahradili moderné plastové. Vodovod na Oravskom hrade má za sebou pohnutú históriu. V roku 1595, podľa zachovaných písomných prameňov, bola do priestoru Thurzovho paláca – kuchyne na prízemí, privedená voda cez samostatný vodovod z protiľahlého kopca. Vodovod privádzal vodu i do maštalí, ktoré sa nachádzali na Hlavnom nádvorí. Svoju hlavnú úlohu – zásobovať hrad a jeho obyvateľov vodou – plní dodnes.[11]
Oravský hrad a jeho zdroje vody dnes (miesto záveru)
Oravský hrad sa v priebehu svojej histórie postupne vyvinul do podoby rozľahlého opevneného areálu. Od čias svojho vzniku mal vlastné zdroje vody, bezpečne ukryté za hradbami. Najstarším z nich bola cisterna na zber zrážkovej vody v Citadele. Jej podoba v najstarších časoch je predmetom dohadov, ale tú, ktorá sa zachovala do súčasnosti, nechal vybudovať kastelán Ján z Dubovca v rokoch 1537 – 1543.[12] František Thurzo nechal v rokoch 1556 – 1558 vybudovať hlbokú hradnú studňu na nádvorí Stredného hradu a jeho syn, gróf Juraj Thurzo, nechal koncom 16. storočia zaviesť na Oravský hrad jeho prvý a najstarší vodovod.
Od začiatku 17. storočia až do tragického požiaru v roku 1800 mal Oravský hrad a jeho obyvatelia možnosť využívať súčasne tri zdroje pitnej a úžitkovej vody: cisternu na dažďovú vodu, hradnú studňu a vodovod. V súčasnosti sa hradná studňa a cisterna na dažďovú vodu stali historickými exponátmi a svojmu pôvodnému účelu už neslúžia. Hradný vodovod si naopak našiel moderného pokračovateľa, ktorý v súčasnosti zásobuje vodou Oravský hrad a jeho návštevníkov.
[1] KAVULJAKOVÁ, Jolana – Dobroslava MENCLOVÁ: Oravský zámok. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963, s. 66.
[2] Svedectvom je pôvodný nápis na preklade dverí, vedúcich z priestorov miestnosti s cisternou do ďalších priestorov citadely. Nápis v latinskej reči (IN PENSIS ERECTU FRANCISCUS THURZO A. D. 1561) je explicitný a dodnes dobre čitateľný.
[3] Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, f. Urbaria et conscriptiones, fascikel 100, numero 41, pag. 3 – 4
[4] KAVULJAK, Andrej: Hrad Orava. Dejiny hradu a kraja so zreteľom na sociálne položenie ľudu oravského. Martin: Kníhtlačiarsky účastnícky spolok, 1927, s. 117.
[5] KUBÍNYI, Miklós: Árva vára. Történelmi tanulmány. Budapest: Franklin – Társulat, magyar írod. Intézet és könyvnyomda, 1890, s. 29.
[6] CHMELÍK, Martin: Reštaurovanie Oravského hradu pred prvou svetovou vojnou. In: JAGNEŠÁKOVÁ Mária ed. Zborník Oravského múzea 2023, XL. Oravský Podzámok: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2023, s 103 – 132, s. 126 ISBN 978-88564-39-2.
[7] JAGNEŠÁKOVÁ, Mária ed. et alia: Oravský hrad. Dvadsať rokov obnovy. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2025, s. 111, ISBN 978-80-89564-38-5.
[8] KAVULJAKOVÁ, Jolana – Dobroslava MENCLOVÁ: Oravský zámok. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963, s. 83.
[9] Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár, f. Urbaria et conscriptiones, fascikel 100, numero 41, pag. 4-5.
[10] JELÍNEK, Pavol: Nálezová správa z archeologického výskumu ORAVSKÝ HRAD 2013 – Thurzov palác. Bratislava: Slovenský archeologický a historický inštitút, O. Z., 2013, s. 23, In: Dokumentácia Oravského múzea, NS 696/2025.
[11] FLOREKOVÁ, Iveta: Thurzovci a Oravský hrad. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária ed. et alia: Thurzov renesančný palác. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2021, s. 29, ISBN 978-80-89564-31-6.
[12] Ján z Dubovca bol de facto feudálny pán Oravského hradu a panstva, ale v dobovej terminológii bol titulovaný ako kastelán, nakoľko na Oravské panstvo nemal donáciu od panovníka. Ako kasteláni Oravského hradu boli titulovaní aj František Thurzo a jeho syn Juraj, až kým nebol v roku 1606 povýšený na grófa oravského, dedičného hlavného župana Oravskej stolice a majiteľa Oravského panstva v donácii od cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého a uhorského kráľa Rudolfa II. Habsburského.
Autor: PhDr. Martin Chmelík
