História je dôležitou súčasťou nášho života. Už od čias antických klasikov sa traduje myšlienka, že práve história je učiteľkou života a s týmto názorom ťažko nesúhlasiť. Súčasne je to vedecká disciplína, založená na odborných výskumoch. A práve výskumy vedia v nemalom počte prípadov priniesť nové objavy a prekvapenia. V mnohých prípadoch sú objavy výsledkom dlhodobej, systematickej a neraz veľmi trpezlivej práce odborníkov, bádajúcich v archívoch, knižniciach i v teréne. Avšak poznáme aj nemálo prípadov, kedy významný objav urobili nečakane amatéri, častokrát obyčajní ľudia zaneprázdnení svojou každodennou prácou. Jedným z prípadov, keď nesmierne hodnotný a dôležitý historický objav s nevyčísliteľnou kultúrnou hodnotou urobili prostí zamestnanci Oravského komposesorátu počas údržbárskych prác na Oravskom hrade pred 126 rokmi.
Oravský hrad a jeho stručná história
Oravský hrad má za sebou dlhú a pohnutú históriu, ktorá siaha od 13. storočia do prítomnosti a trvá už bezmála osem storočí. Pritom je potrebné mať na mysli, že to najstaršie, gotické jadro hradného komplexu nevzniklo na „zelenej lúke“ (či v našom prípade na holom prírodnom brale), pretože na mieste dnešného hradu existovali opevnené hradiská už v dobe bronzovej, železnej, rímskej a slovanskej. Toto starobylé miesto malo v čase najstaršej dnes zachovalej písomnej zmienky o ňom, t. j. v roku 1267, za sebou už celé tisícročia svojbytných dejín. Hrad patril v minulosti k dôležitým pohraničným pevnostiam, pričom jeho význam rástol najmä v dôsledku vzájomnej interakcie Uhorského a Poľského kráľovstva. Tú pozorujeme už za vlády najstaršej uhorskej kráľovskej dynastie, Arpádovcov.[1] Intenzívnejšie kontakty sa začínajú za vlády kráľa Karola Róberta z rodu Anju a jeho syna Ľudovíta I., ktorý vôbec ako prvý stál od roku 1370 na cele oboch kráľovstiev. V dôsledku týchto intenzívnych vzťahov nadobudla cestná komunikácia, vedúca popod Oravský hrad, mimoriadne dôležitý obchodný a politicko-vojenský význam. Oravský župan a vlastník hradného panstva zohrával dôležitú úlohu v uhorsko-poľskej komunikácii. Oravský hrad bol od čias prvej písomnej zmienky o ňom až do roku 1606 vo vlastníctve uhorskej kráľovskej koruny, pričom panovníka na hrade a k nemu patriacom hradnom panstve zastupoval kastelán, obvykle člen uhorskej nobility.
V už spomenutom roku 1606 získal Oravský hrad a panstvo spolu s grófskym titulom do dedičného vlastníctva Juraj Thurzo. On, jeho potomkovia a dedičia, združení od roku 1626 v Oravskom komposesoráte, boli vlastníkmi hradu až do roku 1945.[2] Zo stavebno-historického hľadiska zažil hrad v období starších dejín najväčší záujem zo strany svojich vlastníkov v druhej polovici 15. storočia, v období novoveku v čase vlastnenia hradu rodom Thurzo, neskôr v 16. – 19. storočí v súvislosti s jeho opravami.[3] Samostatnou, stále neuzatvorenou kapitolou dejín Oravského hradu je moderná doba, 20. storočie a prvé dekády 21. storočia. Hrad sa stal sídlom Oravského múzea, ktoré je dodnes jeho správcom a je prístupný verejnosti. Jeho areál prešiel generálnou obnovou v rokoch 1953 – 1969 a nová etapa jeho reštaurovania prebieha od roku 2003 do súčasnosti.[4]
Kaplnka sv. Michala na Oravskom hrade
Súčasťou Thurzovského paláca a súčasne samostatným architektonickým dielom je dnešná Kaplnka sv. Michala na Oravskom hrade. Nechal ju v roku 1611 vybudovať gróf Juraj Thurzo ako rodovú evanjelickú modlitebňu. Kaplnka bola v druhej polovici 18. storočia katolizovaná a zasvätená sv. Michalovi archanjelovi, ktorého meno nesie dodnes.[5] Neodmysliteľnou súčasťou Kaplnky sv. Michala na Oravskom hrade sú dve historické krypty. Staršou a dobre známou je rodinná krypta rodiny Thurzo. Po smrti uhorského palatína, grófa Juraja Thurzo ju nechala vybudovať jeho manželka, grófka Alžbeta, rod. Czoborová. Nad telesom krypty nechala vztýčiť epitaf grófa Juraja Thurzo, ktorý je monumentálnym dielom renesančného sochárskeho umenia. Vstup do krypty uzatváral masívny náhrobný kameň, na ktorom čítame nápis:
Jób, hlava XIV, verš 5
Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov, hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí.
Najvznešenejšia grófka, pani Alžbeta, dcéra urodzeného pána Michala Czobora, vdova po najvznešenejšom zosnulom pánovi grófovi, pánovi Jurajovi Thurzo, bývalom palatínovi uhorského a kráľovskom miestodržiteľovi, po smrti svojho milovaného syna, grófa Imricha Thurzo, nechala osadiť túto hrobku monumentálnym vekom roku Pána 1621.[6]
V tieni krypty rodu Thurzo bola vybudovaná ešte jedna krypta. Vznikla v roku 1651 na zákazku rodiny Henkel, ktorej členovia chceli po smrti spočinúť v blízkosti svojich príbuzných z rodu Thurzo, avšak vo vlastnom pietnom mieste. Krypta poskytla útočisko na večný odpočinok štyrom ľuďom, pochovaným medzi rokmi 1651 – 1666. Boli to gróf Gabriel Henkel, jeho manželka, grófka Sidónia Henkelová rod Sunyoghová (vnučka grófa Juraja Thurzo) a ich potomkovia Lazar a Emerencia, ktorí zomreli ako maloletí. V roku 1666 bola ich krypta zapečatená, ale ostala neoznačená žiadnym náhrobným kameňom. V dôsledku toho upadla na viac než 200 rokov do úplného zabudnutia.[7]
História nečakaného objavu
Cesty ľudského poznania bývajú často veľmi krivolaké. Stávajú sa prípady, že nám pomyselná Pani Náhoda poskytne nečakanú príležitosť zistiť niečo nové a zároveň nám poskytne do vienka nečakaný a o to vzácnejší kultúrny, umelecký a historický poklad. Jedna z týchto vzácnych udalostí sa stala na Oravskom hrade v novembri roku 1899. Pritom traja robotníci, poverení údržbou dlažby v Kaplnke sv. Michala neočakávane urobili prekvapivý objav. Je veľkým šťastím, že o udalosti máme správu z prvej ruky. Vtedajší kastelán Oravského hradu, Jozef Kubašák bezprostredne po objavení nález ohlásil svojim nadriadeným a hlavný právny zástupca Oravského komposesorátu, Mikuláš Kubínyi nechal vypracovať podrobné hlásenie.[8]
Dajme teda slovo zaslúžilému úradníkovi Oravského komposesorátu a uveďme jeho správu v plnom znení:
Zápisnica napísaná na Oravskom zámku dňa 7. novembra 1899 a v nasledujúce dni pri príležitosti preskúmania novej hrobky objavenej v hradnej kaplnke
Jozef Kubašák, kastelán Oravského hradu vo vlastníctve Oravského komposesorátu oznámil, že počas stavebných úprav, ktoré boli realizované v priestoroch Kaplnky sv. Michala, objavili kamenári otvor, za ktorým bolo možné v temnom, stiesnenom priestore vidieť viacero kovových truhiel. Nižšie podpísaní prišli na miesto a o skutkovom stave spísali nasledovnú zápisnicu:
Otvor, ktorý murári provizórne zakryli jednoduchými doskami a úlomkami, leží na juh od presbytéria kaplnky, skoro bezprostredne vedľa kamennej platne, ktorá zakrýva schodisko, vedúce do krypty rodu Thurzo, je tak veľký, že sa cezeň jeden človek bez ťažkostí môže spustiť do podzemnej hrobky. Na dne krypty sa medzi úlomkami muriva nachádzajú väčšie skaly, takže sa komisia nemohla ubrániť podozreniu, že otvor do krypty bol rozširovaný ako ani názoru, že dolu už niekto chodil, a to spomedzi robotníkov. Vzhľadom na to boli robotníci podrobení výsluchu, ale všetci čo najdôraznejšie dokazovali, že spomedzi nich nikto do hrobky nevstúpil. Tvrdili, že krypta bola zakrytá kamennými platňami a oni ju objavili náhodou, keď sa jednému murárovi preborila noha cez podlahu do dutiny.
Keďže bolo zrejmé, že za daných okolností sa prieskumu hrobky nedá vyhnúť, prítomný hlavný právny zástupca Oravského komposesorátu nariadil predovšetkým odstrániť materiál, ktorý zakrýval otvor do krypty a potom cez predmetný otvor a potom pri zachovaní všetkej opatrnosti nechal vyniesť v putniach a košíkoch všetok materiál z pohrebnej krypty. Táto práca bola realizovaná v popoludňajších hodinách toho istého dňa a preto nižšie podpísaní prišli na tvár miesta druhýkrát v ten istý deň popoludní, ako aj v nasledujúci deň 8. novembra. Pri tejto príležitosti preskúmali novoobjavenú kryptu so všetkou opatrnosťou čo najopatrnejšie, ako im to len stiesnené podmienky dovolili.
Hrobka sa je umiestnená na vyššie spomenutom mieste a presnejšie, nachádza sa medzi schodiskom do krypty rodu Thurzo a medzi kazateľnicou. Priestorovo tvorí hranol so základňou v tvare obdĺžnika, ktorého dlhšia časť, smerujúca na juh, meria 250 centimetrov, šírka dosahuje 175 centimetrov a výška 142 centimetrov. Otvor, ktorý by mohol slúžiť ako vchod sa nenachádza ani na bočných stenách, ani na klenbe, zistili sme len pukliny v múre na severnej strane a na juhozápadnej strane pri skalnom murive, ktoré zakrýva vchod pri schodišti smerujúcom do hrobky rodu Thurzo.
V krypte sú uložené spolu štyri kovové truhly, dve veľké a dve malé, a to tak, že dve väčšie truhly bok po boku zakrývajú dno krypty a dve menšie sú umiestnené na tých väčších. Stopy po tom, že truhly boli otvárané, sú viditeľné len na jednej menšej rakve. Jej vrchnák je na jednom rohu oddelený od spodnej časti a vidno malú medzeru, ktorá nevznikla sama od seba. O čo sa skutočne ide, sme ponechali na neskoršie pátranie.
Všetky truhly, nakoľko to bolo možné pri slabom svetle konštatovať, sú kovové, ozdobené pozláteným ozdobným kovaním, maľovanými medailónmi hlávkami anjelov a vidno aj erby, ako možno súdiť podľa jedného, ktorý je namaľovaný na jednej z menších truhiel. Okrem toho sú rakvy zdobené ešte stále čitateľnými nápismi. Z týchto jeden, nachádzajúci sa na jednej strane vrchnáka veľkej truhly, ktorá sa nachádza naľavo od vstupného otvoru a je vyrytý do kovu, znie takto: „Tu leží Onen šľachetný a urodzený pán, pán Gabriel, gróf Henkel, slobodný pán z Donnersmarku, pán Gfellu a Vesendorfu. Dedičný pán krajiny a panstva v Beutene, Tarnovitzi a Oderburgu. On si vzal za manželku šľachetnú a urodzenú pani, pani Sidóniu, slečnu Sunyoghovú z Jesenice v roku 1645. 20 rokov s ňou žil v stave manželskom, splodil s ňou deti, a to ich syna Lazara, ktorý sa narodil 6. marca roku Pána 1651, ktorý však dosiahol len vek 4 týždne a štyri slečny, Annu Sidóniu, Máriu, Jakobínu a Eleonóru, ktoré ešte žijú a už zosnulú Emerenciu, ktorá sa narodila 1. júna roku 1653 a zomrela 4. februára 1654. Tento bohabojný pán gróf sa narodil v roku Pána 1610, zomrel v roku 1666, 14. dňa jesenného mesiaca (septembra?) vo veku 56 rokov.“[9]
Na vrchnáku tejto truhly je aj ďalší nápis vyrytý do kovu, ale jeho znenie nebolo možné prečítať. Po oboch stranách nápisu sa vo vypuklom ráme, ktorý je z venca zelenej farby, nachádzajú medailóny maľované olejovými farbami. Je ich 8, ale len pri jednom bolo možné určiť námet a okružný nápis. Námet predstavoval ľudskú kostru, ktorá má v oboch rukách rýľ a upravuje záhradu s rastlinami. Kruhopis má nasledovný text: „Smrť zem rýľom zarovnáva“. Námet druhého medailónu bol už nerozoznateľný. Kruhopis skrýval nasledovný text: „Takto usychá kvet od slnka.“ Druhá veľká truhla, umiestnená napravo od vstupného otvoru, je tvarom a výzdobou svojmu susedovi veľmi podobná. Z nápisu na jej vrchnáku bolo v slabom svetle možné prečítať len úryvky (my dnes poznáme jeho znenie a uvádzame ho na doplnenie pôvodného textu, lebo to nenarušuje jeho obsah): Tu leží šľachetná a urodzená pani, pani Sidónia, grófka Henkelová, rodená Sunyoghová, ktorá potom čo takmer dosiahla 15 rok jej panenského života a do plnoletosti jej ostávalo zavŕšiť necelý jeden mesiac, plniac pritom vôľu Božiu a rešpektujúc Jeho očakávania vydala sa za šľachetného a urodzeného pána, pána Gabriela Henkela, grófa Donnerburského, slobodného pána z Gfellu a Wesendorfu, dedičného pána krajiny a panstiev Tarnovitz a Beitenu. V stave manželskom vydatá žila 20 rokov a v spoločne uplynutom čase (manželia) splodili 6 živých milovaných dedičov, Z toho jedného mladého pána a päť slečien, z ktorých spomenutý mladý pán, spolu s jednou slečnou, k Bohu boli povolaní. A tu, potom čo bola spomínaná pani grófka v roku 1665 prostredníctvom protivenstva smrti z tohto sveta odvolaná, uzavrel sa teda celý jej vek 35 rokov. Mnohí rovnako nechcú u Boha všemohúceho nepochybne svoju úplnú nádej na povstanie (povstanie z mŕtvych) stratiť.“[10]
Obe menšie truhly majú tvar a podobu, obvyklú ešte aj dnes. Z týchto bolo možné na jednej spodnej užšej strane rozlúštiť nápis, nad ktorým bol ozdobnou formou namaľovaný erb rodu Henkel. Nápis má nasledovné znenie: V roku 1651 sa dňa 6. marca na zámku Trudes narodil oného Šľachetného a urodzeného pána, pána Gabriela Henkela, Slobodného pána Gfellu, Wessendorfu, dedičného pána nad krajinou a panstvom Tarnovitz, k (jeho) radosti jeho (syn) Lazar. Je bohabojne zosnulý, kým jeho otec a jeho štyri sestry ešte nie sú v blaženosti. Nech tu v pokoji v rakve ako v posteli odpočíva.“[11]
Dôkladnejší prieskum truhiel, odkreslenie a preklady ďalších nápisov musel byť pre nedostatok miesta a svetla prerušený. Ďalšie výskumy budú pokračovať až potom, keď k tomu dá na základe tejto správy o náleze svoje povolenie jeho excelencia gróf Jozef Pálffy ako direktor Oravského komposesorátu.
Na záver dostal kastelán Oravského hradu prísne nariadenie, aby do Kaplnky sv. Michala až do ďalších inštrukcií nikoho nepúšťal. Zápisnica bola uzavretá a bola podpísaná prítomnými úradníkmi Oravského komposesorátu.
Mikuláš Kubínyi, hlavný právny zástupca Oravského komposesorátu
František Fertsek, hlavný lesmajster Oravského komposesorátu
Eduard Krechay, úradník kancelárie Oravského komposesorátu[12]
Krypta rodu Henkel a jej odkaz do prítomnosti
Krypta rodiny Henkelovcov ostala pozoruhodne zachovalá. Bola reštaurovaná a od roku 2006 je vizuálne prezentovaná verejnosti v rámci expozície v Kaplnke sv. Michala na Oravskom hrade. Jej inventár je dodnes zdrojom nových poznatkov o epoche polovice XVII. storočia.[13] Stala sa zdrojom vzácnych artefaktov, ktoré majú doslova nevyčísliteľnú umeleckú, kultúrnu a historickú hodnotu. Spomedzi množstva iných nálezov menujme aspoň pôvodné cínové rakvy a predovšetkým dva odevné komplety – detské košieľky malých, tak tragicky a predčasne zosnulých súrodencov, Lazara a Emerencie, ktoré sa podarilo reštaurovať a v súčasnosti sú prezentované ako jedny z najcennejších exponátov v historickej expozícii na Oravskom hrade.[14]
[1] Ako rod Arpádovcov označujeme najstaršiu dynastiu uhorských panovníkov, ktorí svoj pôvod odvodzovali od čiastočne mýtickej, čiastočne historickej osobnosti Arpáda, náčelníka staro-maďarských kmeňov, ktorý ich mal koncom IX. storočia doviesť do Karpatskej kotliny. Prvým uhorským kráľom z tohto rodu bol Štefan I., korunovaný v rokoch 1000/1001. Posledným arpádovským kráľom bol Ondrej III, ktorý zomrel v roku 1301. vid: ZÁBORSKÝ, Jonáš: Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Bratislava: SLOVART, 2012, s. 493
[2] CHMELÍK, Martin: Oravský komposesorát v 20. storočí. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea, XXII. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2005, s. 9
[3] CHMELÍK, Martin: Reštaurovanie Oravského hradu pred prvou svetovou vojnou. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XL. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2023, s. 110.
[4] JELÍNKOVÁ, Martina: Generálna oprava Oravského hradu pod vedením Karola Chudomelku. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XL. Oravský Podzámok: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2023: 133 – 149, s. 148.
[5] JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, Iveta FLOREKOVÁ, Martin CHMELÍK a Barbora LOFAJOVÁ DANIELOVÁ. Oravský hrad. Dvadsať rokov obnovy. Oravský Podzámok: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2025, s. 77
[6] CHMELÍK, Martin: Preklad nápisu na náhrobnom kameni krypty rodu Thurzo. Zdroj: Dokumentácia OM.
[7] THURZO, Milan, Radoslav BEŇUŠ, Michal ČAJKA a Iveta FLOREKOVÁ. Telesné pozostatky rodiny Henkelovcov z krypty na Oravskom hrade. In:JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XXV. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2008, s. 49.
[8] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Žilina so sídlom v Bytči (ďalej MV SR ŠAŽB), fond Hlavný právny zástupca Oravského komposesorátu 1857 – 1923, Š. 34, 58/1899 adm.
[9] Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Fotografia truhly z henkelovskej krypty, H-832
[10] Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Fotografia truhly z Henkelovskej krypty, H-833
[11] Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Fotografia truhly z Henkelovskej krypty, H-835
[12] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Žilina so sídlom v Bytči (ďalej MV SR ŠAŽB), fond Hlavný právny zástupca Oravského komposesorátu 1857 – 1923, Š. 34, 58/1899 adm.
[13] THURZO, Milan, Radoslav BEŇUŠ, Michal ČAJKA a Iveta FLOREKOVÁ. Telesné pozostatky rodiny Henkelovcov z krypty na Oravskom hrade. In:JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XXV. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2008, s. 49.
[14] JAGNEŠÁKOVÁ, Mária. Klenotnica Oravského hradu. In: Zborník Oravského múzea XXXIII. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2016, s. 371
Zoznam odbornej literatúry:
BORSA, Iván (ed.): A Balassa család levéltára 1193 – 1526. Budapest, 1990.
ČAPLOVIČ, Pavol: Orava v praveku, vo včasnej dobe dejinnej a na začiatku stredoveku. Martin: Osveta, 1986.
FEDERMAYER, Frederik: Henkelovci zo Spišského Štvrtka a erb Thurzovcov. Bratislava: Genealogicko-heraldický hlas č. 9. rok 1999: 25 – 29.
HRIC, Peter a Štefan SIVÁŃ: Oravský hrad – Západná bašta (Bašta II), interiér – architektonické a dekoratívne kamenné prvky, nadväzujúce omietky. Levoča: Oblastný reštaurátorský ateliér Levoča, 2019.
CHMELÍK, Martin. Gróf Jozef Pálffy (1853 – 1920) a Oravský komposesorát. In: HUPKO, Daniel a Martina OROSOVÁ, eds. Pálffyovci v Smoleniciach. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2023, s. 9 – 24. ISBN 978-80-69051-01-0.
CHMELÍK, Martin. Kurucké vojenské ťaženia a Orava. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária a Zbyšek ONDŘEKA, eds. Kurucké vojny a ich odkaz v histórii, kultúre a umení. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2012, s. 93 – 113. ISBN 978-8089564-00-2, ISBN 9788086696-22-5.
CHMELÍK, Martin. Oravský komposesorát v 20. storočí. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XXII. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2005, s. 5 – 106. ISBN 978-80-968880-4-7.
CHMELÍK, Martin. Reštaurovanie Oravského hradu pred prvou svetovou vojnou. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XL. Oravský Podzámok: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2023, s 103 – 132. ISBN 978-80-89564-39-2.
JAGNEŠÁKOVÁ, Mária et al. Klenotnica Oravského hradu. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XXXIII. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2016, s. 361 – 375. 978-80-89564-16-3.
JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Oravské múzeum. Dejiny a súčasnosť. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2013. ISBN 9788089564057.
JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, Iveta FLOREKOVÁ, Martin CHMELÍK a Barbora LOFAJOVÁ DANIELOVÁ. Oravský hrad. Dvadsať rokov obnovy. Oravský Podzámok: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2025. 978-80-89564-38-5.
JELÍNKOVÁ, Martina. Generálna oprava Oravského hradu pod vedením Karola Chudomelku. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XL. Oravský Podzámok: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2023, s. 133 – 149. ISBN 978-80-89564-39-2.
KÁRFFY Ödön. Megbízottak jelentése Árva vára állapotáról (1557). In: Hadtörténelme Közlemények 1914. évfolyam (15. kötet). Budapest, 1914.
KAVULJAK, Andrej: Hrad Orava. Dejiny hradu a kraja so zreteľom na sociálne položenie ľudu oravského. Martin: Kníhtlačiarsky účastinný spolok, 1927.
KAVULJAK, Andrej: Oravský komposesorát. Vznik, dejiny, všeobecné, prírodné a hospodárske pomery so vzťahom na lesné hospodárstvo. Oravský Podzámok, 1930.
KAVULJAKOVÁ, Jolana a Dobroslava MENCLOVÁ: Hrad Orava. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963.
LENGYELOVÁ, Tünde. Dejiny Oravského Podzámku do roku 1918. In: ČAJKA, Michal, ed. Oravský Podzámok. Obec a jej obyvatelia. Oravský Podzámok, 2015. ISBN 978-80-971773-5-5
MATEJKA, Miroslav, Michal ŠIMKOVIC, Jana STEHLÍKOVÁ, Michal ČAJKA, Jana HLAVATÁ a Lenka STRAKOVÁ. Nové poznatky o vývoji Oravského hradu v stredoveku vo svetle najnovších výskumov. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XXVII. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2010, s 101 – 120. ISBN 978-80-89564-01-9.
PIECKOVÁ, Jana a Vladimír MAJTAN. K pamiatkovej obnove Thurzovho paláca na Oravskom hrade. In: JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, ed. Zborník Oravského múzea XXXV. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2018, s. 196 – 215. ISBN 978-80-89564-26-2.
SZENTPÉTERY Imre, ed. Az Árpád-házi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke. Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica I/3. Budapest, 1930.
THALY, Kálmán: A Székese gróf Bercsényi család III. Budapest, 1892
THURZO, Milan – Radoslav BEŇUŠ – Michal ČAJKA – Iveta FLOREKOVÁ: Telesné pozostatky rodiny Henkelovcov z krypty na Oravskom hrade. In: Zborník Oravského múzea XXV. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2008: 47 – 60
WENZEL, Gusztáv, ed. Codex Diplomaticus Arpadianus Continuatus. Árpádkori Új Okmánytár III, 1261 – 1272. Pest, 1862.
ZÁBORSKÝ, Jonáš: Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Bratislava: SLOVART, 2012
Zoznam archívnych fondov:
Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltár Diplomatikai levéltár.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Žilina so sídlom v Bytči, fond Hlavný právny zástupca Oravského komposesorátu 1857 – 1923.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Žilina so sídlom v Bytči, fond Lesný úrad Oravského komposesorátu 1723 – 1922.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Žilina so sídlom v Bytči, fond Oravská župa I.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Žilina so sídlom v Bytči, fond Oravský komposesorát.
Zoznam prameňov zo zbierkového fondu Oravského múzea P. O. Hviezdoslava:
Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Fotografia truhly z Henkelovskej krypty, H-832
Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Fotografia truhly z Henkelovskej krypty, H-833
Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Fotografia truhly z Henkelovskej krypty, H-834
Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Fotografia truhly z Henkelovskej krypty, H-835
Autor príspevku: PhDr. Martin Chmelík
