Staré noviny a ich svedectvo o Oravskom hrade (miesto úvodu)
Oravský hrad je dominantou Oravy a jej ikonou. To platilo aj v minulosti. Od dávnych čias cestovatelia zachovávali o ňom svoje svedectvo a príležitostne sa s ním delili s verejnosťou. Obľúbeným médiom, v ktorých boli publikované podobné príbehy, sa stali noviny. Najstarším periodikom tohto druhu na území dnešného Slovenska boli noviny Nova Posoniensa (doslovne Bratislavské noviny), týždenník, ktorý vychádzal v Bratislave v rokoch 1721 – 1722.[1] V priebehu 18. storočia a v 19. storočí došlo k pozoruhodnému rozmachu vo vydávaní novín, predovšetkým vo veľkých mestách. Popredné miesto zastával v tomto ohľade Budapešť, ako metropola Uhorska.[2] V jeho vydavateľstvách boli vydávané početné noviny a časopisy rôznych žánrov. Pre nás majú v tomto príspevku zvláštne miesto noviny Vasárnapi Újság (v slovenskom preklade Nedeľné noviny), ktoré vychádzali medzi rokmi 1854 až 1921.[3]
Obr. č. 1: Úvodná strana novín Vasárnapi Ujság z 27. 9. 1857. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-10280
Niekedy v lete, alebo na jeseň roku 1857 navštívili Oravský hrad cestovatelia z centrálnej časti vtedajšieho Uhorska, pravdepodobne priamo z Budapešti. Návštevníkom sa dostalo pohostinného prijatia, hoci Oravský hrad, bývalé sídlo Oravského komposesorátu, nebol v tom čase ešte formálne sprístupnený verejnosti.[4] Ale s povolením od hlavného právneho zástupcu Oravského komposesorátu a so súhlasom direktora boli cestovateľom otvorené jeho brány. Pútnici z Dolnej zeme sa o svoje dojmy z návštevy Oravského hradu podelili s verejnosťou na stránkach vo svojej dobe obľúbeného časopisu.[5]
Dajme slovo dobovému pozorovateľovi:
Oravský hrad
Oravský hrad sa nachádza v úzkom údolí uprostred Oravskej stolice. Týči sa na samostatnom brale, izolovanom od okolitých pohorí Príslop, Kýčera a Magura. Tieto vrchy vytvárajú údolie, v ktorom sa na vrchole útesu, obklopenom riekou Orava z východu, vrchom Príslop zo severu a obcou Oravský Podzámok na úpätí, nachádza Oravský hrad. Leží na križovatke štátnych ciest, vedúcich na severe a východe do Haliče. Výhľad z Oravského hradu, ohraničený na jednej strane zasneženými vrcholmi Tatier a na druhej strane vrcholmi Malej Fatry, príjemne prekvapí nielen zahraničných návštevníkov, ale aj domácich.
Obr. č. 2: Oravský hrad na najstaršej zachovalej fotografii z roku 1867. Zdroj: Dokumentácia Oravského múzea P. O. Hviezdoslava
Oravský hrad sa skladá z troch stavebných celkov: horný, stredný a dolný hrad. Tieto celky sú od seba oddelené, a architektonický sloh každého z nich dokazuje, že neboli postavené v rovnakom historickom období. Dátum výstavby hradu, ako aj meno jeho prvého majiteľa, sú zahalené rúškom tajomstva. Podľa tradície hrad postavili rytieri templárskeho rádu, ale kto bol skutočne jeho prvým zakladateľom? Isté je, že v 14. storočí, za Matúša Čáka Trenčianskeho, bol Oravský hrad už známou pevnosťou.
Strmý vstup do hradu vedie zo západnej strany, to jest smerom od dediny Oravský Podzámok. V priestoroch Prvej hradnej brány sa nachádza miestnosť, ktorá je stále v dobrom stave a slúži ako strážnica. Druhá hradná brána sa nachádza o 30 krokov vyššie. V jej útrobách sa nachádzajú dve miestnosti v takmer obývateľnom stave. Bezprostredne za Druhou hradnou bránou sa začína dlhý klenutý tunel.[6] Na jeho priečelí čítame latinský nápis:[7]
Po úplnom vyhorení hradu bola vykonaná rekonštrukcia pod vedením jeho Excelencie, pána grófa Františka Zichy z Vásonkeő, direktora Oravského komposesorátu, roku 1800.
Obr. č. 3: Pohľad na Oravský hrad v druhej polovici 19. storočia. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-3713
Od konca tunela nájdeme vo vzdialenosti desiatich krokov Tretiu hradnú bránu. Vedľa brány sa nachádza priestranný baštový dvor,[8] z ktorého môžeme vstúpiť do budov na Druhej hradnej bráne. Tu sa v múroch nachádza niekoľko stôp po guľkách, čo svedčí o tom, že aj tento hrad utrpel za nepokojov počas povstaní Imricha Thökölyho a Františka II. Rákozciho.
Priechod popod spomínanú Tretiu hradnú bránu vedie na vnútorné nádvorie dolného hradu.[9] Toto nádvorie je obklopené monumentálnymi budovami dolného hradu, vrátane hradného kostola[10] s jeho zdobeným starým oltárom a kostolným nábytkom. Naľavo od oltára stojí socha zosnulého palatína, grófa Juraja Thurzo z bieleho mramoru v životnej veľkosti, pod nohami sochy je čierna tabuľka s nápisom:
Tu leží mŕtvy onen gróf Juraj Thurzo, palatín, miestodržiteľ kráľa Uhorska, ktorého sláva dosiahla ku hviezdam. Pozornosť jeho (bola) priam veštecká, všetky tie jeho činy boli nadľudské, dokonca sa javia, akoby boli božskými. A ako nástojčivo osud určuje život smrteľníkov na tomto svete, je náš Kristus zárukou spasenia a života večného, skrz neho nemá moc dočasnosť vecí pozemských. Nech vždy prechádzaš do čistoty spomienok modlitby. Nech ale na Zemi vždy žije thurzovské potomstvo.[11]
Obr. č. 4: Epitaf grófa Juraja Thurzo na dobovej fotografii. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-7023
Na stenách kostola visia posmrtné portréty grófa Juraja Thurza a grófky Alžbety Czoborovej. Bývalá rezidencia hradného kaplána, dnes väznica[12], stojí v jednej línii s hradným kostolom. Vo vzdialenosti niekoľko krokov od týchto budov, na vyvýšenom nádvorí, sa nachádza veľmi pekný a dobre udržiavaný palác.[13] Nad vstupným portálom tohto paláca môžeme vidieť zdobený latinský text:
Boh je najvyššia sviatosť.
Keď držal trón uhorský kráľ Matej toho mena druhý a súčasne bol aj kráľom ľudu českého, na slávu božiu a pre kráľa zhotovil toto nové dielo vznešený gróf a palatín Juraj Thuzro. Nech potomstvo Thurzovcov kvitne naveky. Roku Pána 1611.
Na základe tohto textu bol dolný hrad postavený na náklady grófa Juraja Thurza v roku 1611. Bola tu umiestnená historická zbrojnica, ale bohužiaľ počas revolúcie v roku 1848 boli staré zbrane zničené. Tento dolný hrad je stále v dobrom stave a slúži na ubytovanie niekoľkých väzňov oravsko-turčianskej stolice.[14]
Obr. č. 5: Posmrtný portrét grófky Alžbety Czoborovej, 1626. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-3713
Ale poďme teraz do stredného hradu.
Už z nádvoria dolného hradu vidno silný železný roh, na ktorom sa kedysi dvíhal a spúšťal padací most. Napravo od brány tohto padacieho mostu sú stále viditeľné stopy, že tu stáli kedysi strážnice. Nachádzajú sa oproti stajniam.[15] V jednom rohu nádvoria, širokého len niekoľko krokov,[16] vidíme oblúk, čiastočne vytesaný do skaly, čiastočne postavený z tehál, pod ktorým sa nachádza veľmi hlboká studňa. Teraz leží v ruinách, ale stále je bohatá na vodu. Napravo od studne je vstup do veľkej, priestrannej jaskyne, vytesanej do kameňa, ale teraz napoly zrútenej. Možno kedysi slúžila ako útočisko pre neozbrojených ľudí.
Žiaľ palác stredného hradu je ruina, obeť troch veľkých požiarov, ale našťastie zastrešená.[17] Môžeme si tiež všimnúť, že nad jednými dverami je erb s iniciálami I. Z. D. a rok 1540.[18] nad ďalšími dverami je maliarska výzdoba, kvôli opotrebovaniu je sotva čitateľná.[19]
Zo stredného hradu môžeme vstúpiť po drevených schodoch do horného hradu, ktorý sa vznáša na skale vysokej 23 metrov. V dolnej priestrannej miestnosti Citadely sa nachádza suchá studňa (cisterna na dažďovú vodu) pomocou potrubia, vyrobeného z terakoty sa do nej zberala dažďová voda zo strechy. Napravo od cisterny sa nachádza niekoľko schodov, ktoré vedú do menšej klenbovej miestnosti. Na portáli vstupných dverí čítame nápis:
František Thurzo vztýčil túto budovu na vlastné náklady roku Pána 1561.
Tento nápis je dobre čitateľný, a ak nám neprekáža zostúpiť 12 schodov z hlavnej miestnosti do pivničnej miestnosti so zamrežovanými oknami,[20] dostaneme sa k nej. Tu vidíme medzeru vo dverách väzenia, v ktorom mohol väzniť uhorský kráľ Matej Korvín kaločského arcibiskupa Petra z Várdy. Že to nie je len legenda, ale historický fakt, to vieme z uhorských dejín, kde sa stretávame aj s týmito slovami slávneho kráľa Mateja Korvína:
Bol si sirota, si sirota a na Orave, Peter, zomrieš!
Obr. č. 6: Uhorský kráľ Matej Korvín, vyobrazený v Kronike Jána z Turca. Zdroj: Johannes de Thurocz Chronica Hungarorum. Kronika Jána z Turca 1488. Bratislava: Vydavateľstvo Perfekt, 2018. S. 277.
Čas jeho uväznenia pripadá na rok 1484, keď sa spomínaný arcibiskup dostal do sporu s kráľom Matejom Korvínom, ktorému pripomínal jeho nákladné vojny s cisárom Fridrichom a neslávne výsledky Olomouckej mierovej dohody z roku 1479, a uväznený bol až do smrti slávneho panovníka. Po nástupe na trón jeho nástupcu, kráľa Vladislava, bol vďaka zákroku pápeža, prepustený. Malé väzenie len jednu siahu na dĺžku, jednu siahu na výšku a zlomok siahy na šírku, ale či je to skutočne väzenie vyššie spomínaného arcibiskupa, to nemôžeme na základe dostupných údajov dokázať. A je historickým faktom, opakovane potvrdeným historickým bádaním, že tento hrad bol už v 14. storočí významnou pevnosťou, a keďže sa nachádza na hranici z Haličou,[21] je možné, že kráľ Matej Korvín tu počas mierových rokovaní ubytoval svojich poľských hostí.
Točité schodisko vedie z údajného väzenia Petra z Várady k najvyššej budove Citadely, kde sa na dverách portálu opäť nachádza vyrytý nápis, ktorý dokazuje, že František Thurzo ako kastelán nechal v Citadele nahradiť drevené stavby murovanými.
Obr. č. 7: Priestory v Citadele na Oravskom hrade v druhej polovici 19. storočia. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-7015
Nebude zbytočné stručne porozprávať o histórii hradu. Ako som už povedal, pôvod a čas vzniku hradu sú neisté a preto nemožno menovať jeho prvého majiteľa, ale s istotou môžeme povedať, že z rúk svojho prvého majiteľa po určitom čase prešiel do vlastníctva uhorskej kráľovskej koruny. Hrad bol ako majetok koruny spravovaný kastelánmi, ale ako zástava[22] sa dostal do rúk uhorských, ale aj poľských a sliezskych šľachticov. Takto ho mohol kedysi vlastniť poľský rod grófov Komorovských a podobným spôsobom, ako záloha, sa mohol dostať do rúk sliezskeho šľachtica Václava Sedlnického. František Thurzo[23] Oravský hrad získal výmenou od rodiny Sedlnický a v roku 1556 ho dostal od kráľa ako dar. Až nakoniec ho v roku 1606 kráľ Rudolf II. venoval synovi Františka, Jurajovi, ktorý bol v roku 1609, za vlády kráľa Mateja II. zvolený za palatína.
Obr. č. 8: Gróf Juraj Thurzo na dobovej medirytine, 1608. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-2717
Juraj Thurzo zomrel v roku 1616 a hrad aj panstvo prešli na jeho syna Imricha. Ale Imrich Thurzo zomrel v roku 1621 a nezanechal po sebe takmer nijakých nástupcov. Hrad sa stal majetkom jeho siedmych sestier, dcér grófa Juraja Thurza, ktorých dedičia sú vlastníci súčasného Oravského komposesorátu. Tento spolok spolumajiteľov udržiava a chráni tento hrad svojich predkov na skalnatom brale pred ničivou silou živlov a uchováva aj jeho archív. V tomto archíve je starostlivo uchovávaný list Alžbety Czoborovej, manželky Juraja Thurza, z roku 1594, adresovaný jej manželovi do Bratislavy, a v ňom sú dva sušené kvietky fialky, ktoré grófka poslala svojmu manželovi. Uchovávané sú aj odpovede Juraja Thurza z toho istého roku. Bohužiaľ, rastlinky sú poznačené zubom času a aj písmená vybledli a tieto vzácne starožitnosti sú slabo čitateľné.
Obr. č. 9: Alegória smrti grófa Imricha Thurzo, 1621. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava. H-3713
Oravský hrad v čase napísania tohto historického článku (miesto záveru)
Pred viac než sto sedemdesiatimi rokmi vyšiel tento článok v populárnych uhorských novinách. Je veľmi zaujímavým svedectvom cestovateľa z prvej ruky, ktorý Oravský hrad navštívil krátko po revolúcii v rokoch 1848 – 1849 a po zrušení feudalizmu. Hrad bol majetkom Oravského komposesorátu a v tomto období bol jeho direktorom gróf František Zichy ml. Bol synom grófa Františka Zichy st. Dosiahol postavenie hlavného pokladníka a uhorského kráľovského komorníka. Za službu v rakúskej cisárskej armáde získal rád veľký záslužný kríž cisára Leopolda. Funkciu direktora Oravského komposesorátu vykonával v rokoch 1824 – 1861.[24] Oravský hrad sa v polovici 19. storočia spamätával z následkov ničivého požiaru, ktorý ho v roku 1800 skoro kompletne zničil. Našťastie, vedenie Oravského komposesorátu odmietlo pripustiť, aby sa ich historické sídlo zmenilo na zrúcaninu a od začiatku 19. storočia sa začal proces obnovy Oravského hradu. Budovy hradného areálu boli v rokoch 1800 – 1810 nanovo zastrešené. V prvej polovici 19. storočia sa uskutočnili rekonštrukcie v priestoroch Thurzovho paláca v štýle klasicizmu. Menšie renovácie prebehli aj v ďalších častiach hradného areálu.[25] V živom článku z roku 1857 máme zachytenú momentku z pohnutých čias, kedy ľudia Oravský hrad začínali chápať predovšetkým ako historickú a kultúrnu pamiatku. Tak, ako v súčasnosti, a chceme veriť, že aj v budúcnosti.
Obr. č. 10: Gróf František Zichy ml., direktor Oravského komposesorátu v rokoch 1824 – 1861. Zdroj: Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-6153
[1] Pôvodné výtlačky sú uchovávané v maďarskom krajinskom archíve (v origináli Magyar országos levéltár) so sídlom v Budapešti. Sú voľne prístupné v elektronickej podobe, vid: https://www.epa.oszk.hu/html/vgi/kardexlap.phtml?aktev=1721&id=1071
[2] Dnešné hlavné mesto Maďarska a hlavné mesto Uhorska vzniklo 1. 1. 1874, keď sa historické mestá Budín, Pešť a Starý Budín spojili do jednej metropoly.
[3] Nedeľné noviny (v origináli Vasárnapi Újság) sú uchovávané v maďarskom krajinskom archíve (v origináli Magyar országos levéltár) so sídlom v Budapešti. Sú voľne prístupné v elektronickej podobe, vid: https://adt.arcanum.com/hu/collection/VasarnapiUjsag/
[4] Oficiálne bol Oravský hrad sprístupnený verejnosti v roku 1868. Vtedy bolo v jeho priestoroch zriadené múzeum Oravského komposesorátu, ktoré je priamym predchodcom súčasného Oravského múzea P. O. Hviezdoslava.
[5] Tento článok bol uverejnený vo vydaní Vasárnapi Újság. 39. szám, szeptember 27-én 1857. Pest: Felelős szerkesztő: Pákh Albert, S. 409 – 410. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-10280.
[6] Južný bastión. Poznámka prekladateľa.
[7] Nápis uvádzame v záujme čitateľnosti v jeho slovenskom preklade.
[8] Terasa Južného bastiónu. Poznámka prekladateľa.
[9] Hlavné nádvorie. Poznámka prekladateľa.
[10] Kaplnka sv. Michala. Poznámka prekladateľa.
[11] V originálnom článku je latinský nápis skomolený a ťažšie čitateľný. Keďže sa zachoval do prítomnosti, uvádzame jeho súčasný preklad do slovenského jazyka.
[12] Budova tzv. Fary. Poznámka prekladateľa.
[13] Thurzov palác. Poznámka prekladateľa.
[14] V rokoch 1853 – 1860 boli Oravská a Turčianska stolica administratívne spojené do jednej územno-správnej jednotky.
[15] Pôvodný autor má zrejme na mysli pivničné priestory paláca kráľa Mateja Korvína. Poznámka prekladateľa.
[16] Nádvorie Stredného hradu. Poznámka prekladateľa.
[17] Budova Paláca Jána z Dubovca. Poznámka prekladateľa.
[18] Erb Jána z Dubovca, je to tzv. hovoriaci erb. Poznámka prekladateľa.
[19] Ide o nápisy na stenách v budove Donjonu, v priestore súčasnej expozície historického nábytku.
[20] Predmetné schodisko a miestnosť sa nachádzajú v priestoroch expozície Mediatéka v Citadele Oravského hradu. Poznámka prekladateľa.
[21] Hranica Uhorského kráľovstva s Haličou v čase napísania tohto článku sa pomerne presne zhodovala so severnou hranicou medzi Uhorskom a Poľskom v stredoveku.
[22] Hrad a k nemu patriace feudálne panstvo bolo udeľované do prenájmu, alebo ako zástava, t. j náhrada, najčastejšie za finančnú pôžičku uhorskej kráľovskej korune zo strany uhorských, poľských a sliezskych šľachticov
[23] Autor článku Františka Thurzo tituluje ako grófa, to je omyl, lebo grófsky titul získal až jeho syn Juraj.
[24] Tabuľka s titulmi k historickému portrétu grófa František Zichy mladší. Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, H-826
[25] PIECKOVÁ, Jana – Vladimír MAJTÁN: K pamiatkovej obnove Thurzovho paláca na Oravskom hrade. In: Zborník Oravského múzea XXXV. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2018: 196 – 215, s. 200.
Autor príspevku: PhDr. Martin Chmelík
