Dnes poznáme Oravskú priehradu ako obľúbené turistické miesto najmä počas letných mesiacov. Jej vody a brehy však neskrývajú len zatopené obce, ktoré zanikli pri jej výstavbe, ale aj doklady pravekého osídlenia.
Prvýkrát boli stopy pravekého človeka na hornej Orave zistené v roku 1983, keď boli vykonané prieskumy v katastrálnych územiach obcí Bobrov, Ústie nad Priehradou a Trstená pod vedením pracovníka Archeologického ústavu SAV Juraja Bártu a vtedajšieho riaditeľa Oravského múzea Pavla Čaploviča. Získané nálezy boli datované do obdobia paleolitu. Prvé výskumy na brehoch Oravskej priehrady uskutočnil poľský archeológ Jacek Rydlewski na lokalite Trstená – Murgáše, kde doložil osídlenie z obdobia mezolitu.
Významným prínosom do skúmania osídlenia v okolí Bielej a Čiernej Oravy boli povrchové prieskumy Juraja Bártu po vypustení Oravskej priehrady v roku 1990. Ďalšie povrchové prieskumy vykonával E. Šiška, ktorý sa následne v rokoch 2013 – 2015 zúčastnil výskumov pod vedením archeológa Adriána Nemerguta (Archeologický ústav SAV) v katastrálnych územiach Bobrova a Trstenej. Na základe jeho posledných výskumov bolo potvrdené datovanie osídlenia do obdobia neskorého paleolitu a mezolitu.
V roku 2024 bolo nábrežie Oravskej priehrady opäť preskúmané pod záštitou Oravského múzea a bola tu objavené kamenná industria aj novoveké nálezy. Povrchový prieskum bol umožnený nízkou hladinou vody v dôsledku opráv priehradného múru a čiastočného vypustenia vodnej nádrže.
Ústie nad Priehradou, poloha Lány
Poloha Lány leží severne od priehradného múru a západne od Ústia nad Priehradou. Objavený bol fragment čepeľového jadra z rádiolaritu (obr. 1, 2). Následne boli na tejto polohe objavené aj novoveké nálezy, ako napríklad dva fragmenty renesančnej kachlice (obr. 3, 4) s reliéfnym tapetovým vzorom, ktorý sa objavuje prevažne v 17. storočí, pričom v miestnej výrobe pretrváva až do 18. storočia. Taktiež bol objavený fragment keramickej fajky uhorského typu (obr. 5). Celé nábrežie bolo výrazne pokryté fragmentmi keramických nádob (obr. 6), ktoré sa v týchto miestach nachádzajú sekundárne v dôsledku vyplavovania vodou zo zatopených obcí.
Doteraz bola industria z mladšieho paleolitu v okolí Ústia nad Priehradou objavená počas zberov J. Bártu a P. Čaploviča, približne 1 kilometer východne od novoobjaveného čepeľového jadra. Fragment z rádiolaritu je tak prvým nálezom z nábrežia Oravskej priehrady v tejto časti katastrálneho územia.
Ústie nad Priehradou, poloha Pálenice
Poloha Pálenice je výrazný polostrov nachádzajúci sa v severovýchodnej časti Oravskej priehrady, ktorého nábrežie sa tiahne viac ako 4 kilometre.
Už v minulosti boli na tejto polohe objavené mnohé doklady pravekého osídlenia – presnejšie v jej južnej oblasti a taktiež pri najnovších výskumoch A. Nemerguta v severovýchodnom priestore polostrova. Po terénnom prieskume bol v juhovýchodnej časti polostrova, približne 1 kilometer južnejšie od polôh skúmaných A. Nemergutom, objavený reparačný úštep zo silicitu krakovsko-čenstochovskej jury (obr. 7, 8). Rovnako ako na polohe Lány, aj tu bol nájdený fragment novovekej keramickej fajky uhorského typu (obr. 9).
Praveké osídlenie v okolí Oravskej priehrady je skúmané už viac ako 40 rokov a bádanie neustále odhaľuje nové polohy s výskytom štiepanej industrie z obdobia neskorého paleolitu až mezolitu. Je však potrebné brať do úvahy, že nálezy sa nachádzajú v sekundárnej polohe. Určenie pôvodnej lokalizácie osídlenia zatiaľ nie je možné v dôsledku zatopenia územia a pôsobenia vody, ktorá narúša nálezovú situáciu.
Použitá literatúr
Čaplovič: Orava v praveku, vo včasnej dobe dejinnej a na začiatku stredoveku. Martin 1987.
Čurný/P. Šimčík: Fajky z Rožňavy. In: História výroby fajok a archeologické nálezy fajok na Slovensku II. Levice 2016, 155 – 172.
Jančiová: Nález včasnonovovekých kachlíc na území Šintavy. In: Studia Historica Nitrenasia vol. 24. Nitra 2020, 427 – 445.
Kasanová: Výskumná dokumentácia z archeologického prieskumu. Ústie nad priehradou, okr. Trstená. Polohy: Lány, Jamy, Zalipňák, Pálenice. Nepublikovaná výskumná správa č. 710, OM Oravský Podzámok 2025.
Mitáš/Z. Poláková: Keramické fajky z archeologických nálezísk Gemera-Malohontu a Novohradu. In: Gemer-Malohont: Zborník Gemersko-malohontského múzea. Ročník 11. Rimavská Sobota 2015, 56 – 77.
Nemergut: Archeologické výskumy a prieskum na brehoch Oravskej priehrady. In: AVANS 2014. Nitra 2019, 113 – 115.
Nemergut: Najnovšie doklady mezolitického osídlenia na Hornej Orave. In: Epoka Kamienia w Karpatach, Krosno 2020, 83 – 104.
