STRUČNÁ HISTÓRIA MÚZEA.

 

Národnouvedomovacie hnutie v 2. polovici 19. storočia sa v podmienkach jednotlivých regiónov prejavovalo snahami o vytvorenie miestnych kultúrnych inštitúcií.

 

Na Orave sa postupne vytvorili dve centrá kultúrnych aktivít: v Dolnom Kubíne a neskôr v Oravskom Podzámku. V Dolnom Kubíne zásluhou kultúrnych pracovníkov Leopolda Brucka, Pavla Zocha, Juraja Matúšku a ďalších vyvíjala v rokoch 1837 – 1848 činnosť Vychovávateľská spoločnosť oravského bratstva. Zameriavala sa na výchovu učiteľov a učiteľského dorastu, ktorí mali takto získané vedomosti odovzdávať svojim žiakom a tým prispievať k povzneseniu vzdelanosti na Orave.

 

Súkromný zberateľ kníh Vavrinec Čaplovič daroval roku 1839 svoju zbierku rodnej Orave. Zbierka obsahovala 20 tisíc kníh a rozličné muzeálne predmety /zbierky máp a obrazov, mince, rozličné fyzikálne, matematické, lekárske a iné prístroje/. Sídlom Čaplovičovej knižnice sa stal Dolný Kubín.

 

V tom istom roku vznikla tu aj Učená spoločnosť milovníkov knižnice Vavrinca Čaploviča, ktorá sa zameriavala na odbornú a osvetovú činnosť a sledovala v podstate rovnaké ciele ako neskôr Matica slovenská. Učená spoločnosť však slúžila výlučne obyvateľom Oravskej župy. Začiatkom 60. rokov zásluhou Daniela Szontagha vznikla účastinárska Spoločnosť Čaplovičovej knižnice, jej aktivity však po necelých dvoch desaťročiach ustali. V ďalšom období Čaplovičova knižnica vykonávala činnosť verejnej inštitúcie pod správou Oravskej stolice. V rokoch 1905 – 1911 bola pre potreby knižnice postavená nová budova.

 

Druhým centrom kultúrno-muzeálnych snáh sa stal Oravský Podzámok. Historická dominanta oravského regiónu Oravský hrad sa stal vhodným miestom na uloženie zbierkového fondu.

 

V roku 1862 za riaditeľa Oravského komposesorátu zvolili grófa Edmunda Zičiho, ktorý začal s reorganizáciou celej štruktúry panstva. Výkonom plánovaných zmien poveril lesmajstra Wiliama Rowlanda a právnou agendou Mikuláša Kubíniho.

 

Wiliam Rowland sa v prvom rade orientoval na odborné školenie panského personálu v oblasti lesného hospodárstva, používania technických zariadení a na poznávanie užitočných a škodlivých živočíchov. Pri svojej práci na zvyšovaní kvalifikácie pracovníkov využíval názorné pomôcky - preparáty živočíchov, drevené modely technických zariadení (válch, mlynov, lisov, stavieb mostov, rybníkov, pltí, atď.), ktoré sa nachádzali na území Oravského panstva. Práve táto bohatá zbierka drevených modelov a preparátov sa stala základom muzeálnych fondov budúceho Oravského múzea so sídlom na Oravskom hrade.

 

V roku 1867 sa Wiliam Rowland zúčastnil s uvedenými predmetmi hospodársko-lesnej výstavy v Budapešti a po jej ukončení boli modely a preparáty vystavené v prázdnych miestnostiach Oravského hradu a tak sprístupnené širokej verejnosti.

 

V roku 1868, ako uvádza samotný Wiliam Rowland, vzniklo múzeum Oravského panstva. Fond múzea Oravského panstva, neskôr múzea Oravského komposesorátu, bol postupne dopĺňaný o zbierky rôzneho charakteru, na budovaní ktorého sa podieľali v oblasti prírodných vied najmä Wiliam Rowland, Jozef Guber, Anton Kocyan , v oblasti archeológie Mikuláš Kubíni, ktorý bol poverený výskumom a sledovaním pravekých nálezov na Orave. V rokoch 1882 – 1886 na vlastné náklady uskutočňoval archeologické vykopávky a obohatil múzeum o nádherný poklad zlatých a strieborných mincí z barbarského obdobia. Okrem archeologickej činnosti sa venoval i archívnej práci.

 

K pôvodným komposesorátnym zbierkam patrili i predmety hradnej zbrojnice. V rokoch 1906 - 1912, po reštaurátorských                   a obnovovacích prácach interiérov stredného hradu - Korvínovho paláca, boli miestnosti doplnené o kópie dobového nábytku, ktoré približovali návštevníkom múzea ukážky stredovekého bývania na hrade.

 

V roku 1925 sa v Oravskom Podzámku zišli iniciátori obnovenia muzeálnej činnosti na Orave ( Pavol Florek, Mikuláš Kubíni, Ján Smetanay, Štefan Matuška, atď.), aby založili Spolok Oravského múzea so sídlom v Dolnom Kubíne. Hlavným cieľom bolo obohatenie muzeálnych zbierok Čaplovičovej knižnice a záchrana pravekých, historických, prírodovedných a etnografických pamiatok Oravy. Muzeálne predmety boli pôvodne uložené v priestoroch Čaplovičovej knižnice a sčasti vyinštalované a sprístupnené verejnosti.

 

V roku 1954 v Dolnom Kubíne došlo k založeniu Hviezdoslavovho múzea, ktorého jadrom sa stali osobné pamiatky básnika. V priestore Čaplovičovej knižnice sa sústredil historický knižničný fond s výtvarnou a mapovou zbierkou. Predmety vlastivednej povahy boli presunuté do priestorov múzea na Oravskom hrade v Oravskom Podzámku, a tak v oravskom regióne pôsobili dve samostatné múzeá.

 

Významným medzníkom v činnosti múzea bola výstavba Múzea oravskej dediny v Zuberci s prezentáciou etnografických zbierok. Verejnosti bolo sprístupnené v roku 1975. Na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry SR, prešiel v roku 1991 delimitáciou nehnuteľný majetok Múzea oravskej dediny pod správu obce Zuberec.

 

Múzeum Oravského komposesorátu sa v roku 1956 premenovalo na Oravské vlastivedné múzeum a v roku 1980 sa uskutočnilo spojenie Múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a Oravského vlastivedného múzea, čím sa vytvorilo jediné múzeum na Orave pod názvom Oravské múzeum so sídlom v Dolnom Kubíne, pod správu ktorého patrili Oravský hrad v Oravskom Podzámku, Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava a Čaplovičova knižnica v Dolnom Kubíne , Múzeum oravskej dediny v Zuberci a Expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy v Oravskej Polhore (pričlenená k múzeu v roku 1979).

 

V roku 1983 prevzalo múzeum do svojej správy Pamätný dom Martina Kukučína v obci Jasenová a zároveň v uvedenom roku došlo i k opätovnému premenovaniu múzea, a to na Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, ktoré tento názov nesie dodnes.