CHARAKTERISTIKA - Čaplovičova knižnica

Samostatná jednoposchodová budova pre účely Čaplovičovej knižnice bola postavená v rokoch 1905 – 1911. V máji v roku 1911 sa započalo s ukladaním fondu do novostavby pričom hlavná časť knižnice bola umiestnená na prvom poschodí spolu s čitárňou a pracovňou knihovníka. Na prízemí sa nachádzal byt knihovníka, ďalej jedna miestnosť slúžila dolnokubínskemu čitateľskému spolku a v ďalšej boli vystavené vzácne listiny, starožitnosti, rarity a národopisné veci Oravskej stolice. Vypožičiavanie kníh sa začalo 1.1. 1914.

 

Budova knižnice je evidovaná v zozname kultúrnych pamiatok. Dnes sa pracovňa a depozitáre knižnice nachádzajú v pravom krídle tejto budovy, kde sa vzácne knižničné fondy premiestnili po adaptácii budovy pre potreby Literárneho múzea POH, ktoré bolo otvorené v roku 1954. V súčasnosti v knižnici pracujú dvaja knihovníci. Sú pokračovateľmi svojich 17 predchodcov – knihovníkov od roku 1840.

 

Zakladateľ Vavrinec Čaplovič (5.8. 1778 Jasenová– 25.12. 1853 Bratislava) začal zbierať knihy už ako 14-ročný mladík počas štúdií v Banskej Bystrici, čo dosvedčujú záznamy z jeho rukopisného katalógu. Svoje zberateľské aktivity spočiatku zameral na územie rodnej Oravy. Od roku 1810 sa stal osobným tajomníkom a archivárom hlavného riaditeľa Oravského panstva grófa Františka Zičiho (Zichyho). Po presťahovaní sa do Bratislavy v službách rodiny Zičiovcov sa mu otvorili bohaté pramene západoeurópskeho knižného trhu (Viedeň, Linz, Budapešť, Veszprém, Praha, Lipsko, Halle, Berlín, Ulm, Potsdam, Augsburg ai.). Knihy nakupoval u rôznych kníhkupcov, antikvárov, knihárov a tlačiarov (J. Schweiger, J. Landes, Lippert, S. Mandl, Hochschorner, F. Korn, Rath, Hertzl, Mayer). Niektoré získal aj od svojich priaznivcov a priateľov (J. Gyurikovits, prof. J. Palkovič, M. Hamuljak, prof. Fabry, M. Holko ml., J. Čaplovič, P. Kubinyi, M. Bencúr, J. Török, J. Kovachich, Ľ. Štúr).

 

Vyvrcholením Čaplovičovej zberateľskej činnosti bol jeho obdivuhodný čin v roku 1839, keď Darovacou listinou z 15. apríla venoval svoju súkromnú zbierku Orave. V čase darovania išlo o 20 000 knižných diel a súčasťou daru boli aj mnohé muzeálne predmety. Darovacia listina obsahovala vzhľadom na súčasné pomery tiež aktuálne pokyny o ďalšom riadení knižnice (vyhovujúce priestory, vybavenie knižnice, povinnosti knihovníka). Na slávnostnom stoličnom zhromaždení 24. mája 1839 bola listina prečítaná a tento Čaplovičov dar bol s nadšením prijatý. Knižnica bola vyhlásená za vlastníctvo Oravskej stolice, ktorá sa zaviazala, že ju bude udržiavať a zveľaďovať. Zbierka bola potom prevezená v 14 zásielkach z Bratislavy do Dolného Kubína v rokoch 1839 – 1851. Vavrinec Čaplovič aj po tomto ušľachtilom čine dopĺňal knižnicu do konca svojho života. Všetky knihy si zapisoval do svojich rukopisných katalógov – zo 14 sa v archíve Čaplovičiany zachovalo 13. Na svoju šesťdesiatročnú zberateľskú činnosť (od 1.11. 1792 do 26.4. 1852) vynaložil spolu 63 455 zlatých 23 grajciarov.

 

Knižničný fond Čaplovičovej knižnice bol niekoľkokrát usporiadaný a skatalogizovaný viacerými knihovníkmi. Knižnica do dnešných čias vychádza z poslednej katalogizácie, ktorej autorom bol dr. Ján Smetana v medzivojnovom období. Podľa nej sú staré tlače zaradené do 12 hlavných skupín v rámci vedných odborov a 4 ďalších skupín. V 90. rokoch 20. storočia sa samostatne začali evidovať prírastky Novovytvoreného fondu (tlače získané akvizičnou činnosťou) a Príručnej knižnice. Pre lepšiu orientáciu uvádzame počet knižničných jednotiek v jednotlivých skupinách:


Bibliografie, lexikóny 2 234
Teológia 4 862
Filozofia 2 528
História a zemepis 12 065
Sociológia 1 303
Právo 1 601
Filológia 2 693
Beletria 3 603
Matematika 2 289
Prírodné vedy 11 911
Umenie 1 665
Revue a varia 38 145
R (rara) 594
C (cimélie – rukopisy) 302
P 817
K 1 465
NF (Novovytvorený fond) 3 947
Príručná knižnica 1099


Spolu 93 123 knižničných jednotiek (k 31. 12. 2016)


Vo vzácnej zbierke Čaplovičovej knižnice sa nachádzajú slovenské, európske a svetové diela. Vo fonde je 25 inkunábul – prvotlačí (t.j. staré tlače do roku 1500). Ministerstvo kultúry SR – sekcia kultúrneho dedičstva na návrh Slovenskej národnej knižnice v Martine vyhlásilo 4. mája 2007 za historický knižničný fond práve 25 prvotlačí. Knihy zo 16. storočia sú zastúpené 1408 bibliografickými jednotkami podľa Katalógu tlačí 16. storočia.

 

V krátkosti predstavíme výsledky odborného spracovania niektorých častí fondu:


V rokoch 1992 – 1994 sa odborne spracovalo 1 293 diel výtvarnej zbierky z fondov ČK. Po trojročnom úsilí bola tak odbornej i širšej verejnosti sprístupnená veľmi cenná a originálna zbierka zo 17. – 19. storočia pozostávajúca napr. z návrhov divadelných dekorácií, portrétov, vedút, reprodukcií maliarskych a sochárskych diel, architektúry, botanických ilustrácií, kresieb so širokou škálou autorov a motívov.


Ďalšou zaujímavou časťou rôznorodého fondu knižnice sú staré mapy 17. – 20. storočia. Nachádzajú sa medzi nimi také, ktoré jednak zobrazujú územie Oravy, ale aj ostatných častí Slovenska či niekdajšieho Uhorska, ale aj mapy iných krajín Európy a sveta. V rokoch 1994 - 1997 bolo spracovaných 1 607 máp. Z uvedeného počtu je 144 máp slovacikálneho charakteru – mapy územia Slovenska a jeho častí (mapy stolíc, povodí, obcí a podobne). V rokoch 2000 - 2007 pokračovalo ďalšie odborné spracovanie – konkrétne zbierky starých atlasov 16. – 20. storočia. Podarilo sa „zachytiť“ 164 zväzkov rôznych vydaní atlasov, nachádzajúcich sa vo viacerých skupinách fondu, autorov a vydavateľov zvučných mien ako napr. Ptolemaios, Ortelius, Homann, Mercator, Blaeu a i., v ktorých bolo spolu 7 644 rôznorodých máp krajín všetkých svetadielov zeme.


Zbierka rukopisov sa dostala do povedomia vďaka odbornému spracovaniu v rokoch 1996 - 2000. Celá rukopisná zbierka pochádza z obdobia 14. – 19. storočia. Šesť najstarších rukopisov bolo už spracovaných v predchádzajúcom období (Sopko, Stredoveké latinské kódexy v slovenských knižniciach, 1981, s. 153 – 158). V Čaplovičovej knižnici je 284 úplných rukopisov a 18 nekompletných dodatkov. Z jazykového hľadiska prevláda latinčina, častá je však kombinácia latinčiny s inými jazykmi napr. so slovenčinou, maďarčinou, nemčinou a gréčtinou. Z ostatných jazykov nájdeme tiež hebrejčinu, češtinu, poľštinu, taliančinu, španielčinu, francúzštinu, angličtinu a iné. Rukopisy sa orientujú na výpisky, korešpondenciu, poznámky a úryvky z rozličných časopisov a kníh, ale nechýbajú ani originálne literárne výtvory. Ministerstvo kultúry SR – sekcia kultúrneho dedičstva na návrh Slovenskej národnej knižnice v Martine vyhlásilo 1.12. 2008 za historický knižničný fond 302 rukopisov.


Z archívu Čaplovičiany sa od roku 2001 pracuje na prepise bibliografických údajov, denníkových záznamov a na preklade z latinčiny niektorých denníkových častí rukopisných katalógov zakladateľa Vavrinca Čaploviča. Z pôvodných 14 katalógov sa zachovalo 13. Podarilo sa zrealizovať výskum germaník vo fonde, výskum územných slovacikálnych tlačí 18. a 19. storočia, pokračuje výskum titulov etnologického charakteru 16. – 19. storočia a pribudli výskumy územných a jazykových poloník i bohemík. Každý rok sa pripravujú tematicky zamerané výstavy pre školy a širokú verejnosť, vyučovacie hodiny a Prezentácie o rôznych zaujímavých osobnostiach zastúpených v rozsiahlom knižničnom fonde. K bežnej súčasti knihovníckej práce patrí tiež poskytovanie knižnično-informačných služieb pre bádateľov ako aj ďalšie činnosti súvisiace s ochranou, dopĺňaním, uchovávaním a spracovávaním fondu.

 

Historický fond Čaplovičovej knižnice je aktuálny aj v súčasnej dobe. Každý človek je pozvaný odkrývať jeho rozmanité bohatstvo a nadčasové posolstvo. Tešíme sa, že prijmete pozvanie do Čaplovičovej knižnice