Historická expozícia

Oravský hrad ako národná kultúrna pamiatka je historický komplex, ktorý dokumentuje architektonické slohy jednotlivých historických etáp, jeho pôvodné využitie a prestavby v duchu doby. Expozície sú zamerané na dokumentáciu štýlu stredovekého a novovekého bývania, historických typov a druhov vojenskej techniky, umeleckého cítenia jednotlivých storočí, pretvoreného do umeleckých a úžitkových doplnkov interiérov a výtvarného umenia.

Druhá hradná brána

Druhá brána s padacím mostom pochádza z roku 1543, keď ju v rámci prestavby hradu dal vybudovať Ján z Dubovca.

Pohľad z Hlavného nádvoria na objekty hradu 

Hlavné nádvorie s pohľadom na komplex objektov dolného, stredného a čiastočne horného hradu.
(foto: M. Žmijovský)

Prvá hradná galéria

Reprezentačná miestnosť Thurzovho paláca – šľachtického renesančného sídla. Palác bol vybudovaný Jurajom Thurzom začiatkom 17. storočia.

Nachádza sa tu súbor neorokokového salónneho nábytku z 1. polovice 19. storočia, pozostávajúci z rôznych úžitkových kusov, ktorý Oravskému múzeu daroval M. Jagnešák.

Portrét Edmunda Zichyho

Dal podnet k založeniu múzea Oravského komposesorátu a hmotne ho podporoval. Za riaditeľa Oravského panstva bol zvolený 15.11.1862. Obraz je súčasťou súboru olejomalieb I. hradnej galérie.

Západná bašta

Okrúhla dvojposchodová veža s delovými strieľňami, ktorú postavil v 1. polovici 16. storočia Ján z Dubovca. Expozícia dobových zbraní a zbroje v kontexte jednotlivých historických typov a druhov. (foto: M. Žmijovský)

Nádvorie Stredného hradu s kamennou studňou

Studňu dal vyhĺbiť František Turzo v polovici 16. storočia a mala riešiť problém vodného zdroja v týchto častiach hradu. Zároveň v skale vylámali pivnicu v tvare podkovy, uzavieranú drevenými vrátami.

Rytierska sála stredného hradu

Jedna z najzaujímavejších miestností obytného krídla Korvínovho paláca, ktorej mobiliár imituje štýl stredovekého bývania. Korvínov palác bol vybudovaný Matejom Korvínom koncom 15. storočia s využitím neogotických architektonických prvkov.

Detail nástennej maľby Rytierskej sály

Maľby pochádzajú z obdobia romantizujúcej prestavby zo začiatku 20. storočia a vyhotovil ich maliar Maximilián Mann z Mníchova.

Nástenné erby v Dubovského paláci 

Maľované nástenné erby Františka Turzu a jeho prvej manželky Barbory Kostkovej pochádzajú z polovice 16. storočia a nachádzajú sa na jednej zo stien paláca Jána z Dubovca, ktorý bol vybudovaný v 1. polovici 16. storočia.

Citadela Oravského hradu zo severnej strany 

Zimná scenéria Horného hradu so zasneženými Západnými Tatrami v pozadí

Pohľad do interiéru Citadely

Najstaršia a súčasne najvyššia časť Oravského hradu je Citadela, ktorá bola postavená v 2. polovici 13. storočia ako vojenská, strážna a obranná pevnosť v duchu románskeho stavebného slohu.

Mediatéka

Dramatické scenérie Oravského hradu lákajú filmárov už takmer 100 rokov. Mediatéka je originálna expozícia, ktorá sa zameriava práve na filmovú históriu Oravského hradu. Cieľom novej expozície, ktorá sa nachádza v Citadele Oravského hradu, je priblížiť vznik filmu a upútať na rozprávky a filmy, ktoré boli na hrade natočené.

Prírodovedná expozícia

Prírodné hodnoty územia predstavujú rovnocennú zložku s kultúrnymi a historickými hodnotami a prírodovedná expozícia je jednou z možností predstaviť región aj z pohľadu prírodných pomerov. K vybudovaniu novej expozície pristúpilo Oravské múzeum koncom roku 2006 a návštevníkom bola sprístupnená 21.6.2007 a slávnostne otvorená 13.7.2007.


Prírodovedná expozícia je umiestnená v priestoroch tzv. Dubovského paláca na dvoch poschodiach prepojených schodiskom a chodbami. Je zameraná na prezentáciu charakteristických prvkov a osobitostí prírodného prostredia Oravy prostredníctvom zbierkových predmetov, obrazovej dokumentácie a textov.


Pri vstupe do expozície je krátka história vzniku múzea na Oravskom hrade, vrátane pripomenutia významných osobností, ktoré sa na založení múzea podieľali (Edmund Zichy – riaditeľ Oravského komposesorátu, William Rowland – vrchný lesmajster, lesníci Anton Kocyan a Jozef Guber). V tejto časti je vo vitrínkach aj ukážka najstarších exponátov, ako napr. preparát orlice, kajky, dvojhlavého teľaťa (abnormalita), supa, vzorky pôdy, najstarší súpis zoologických preparátov, ap. Dominuje tu aj rozmerný výrez 400-ročnej jedle z čias pôsobenia W. Rowlanda na Orave.
V prvej z priestrannejších miestností je úvodná časť samotnej prírodovednej expozície, v ktorej je podaný náčrt súčasných prírodných pomerov Oravy. K tomu slúži základná zemepisná mapa, zaujímavý je však aj exponát plastickej tzv. Kogutowiczovej mapy z roku 1904, ktorá návštevníkovi umožňuje porovnať zmeny v regióne po administratívnom odčlenení časti územia do Poľska a po vybudovaní Oravskej priehrady, keď niektoré obce boli zatopené. Ťažiskom je podrobnejší opis polohy a rozlohy regiónu, geologických, geomorfologických, klimatických a hydrologických pomerov doplnený bohatou fotodokumentáciou. Návštevník tu nájde aj niektoré zaujímavosti o ťažbe nerastných surovín (rašelina, lignit, železná ruda) a vzorku paleontologických nálezov.


Už v prvej miestnosti návštevníka upútajú veľkorozmerné vitríny kombinované s panelmi, v ktorých prostredníctvom diorám inštalovaných na fotografickom pozadí s dôrazom na charakteristické druhy živočíchov a rastlín sú prezentované typické a plošne najviac zastúpené biotopy. Prvá časť expozície predstavuje prvky kultúrnej krajiny, vody a brehy vôd, lúky a pasienky a rašeliniská. Druhá časť expozície pokračuje na poschodí predstavením ďalších charakteristických biotopov, ktoré sú rozčlenené na listnaté a ihličnaté lesy a pásmo kosodreviny.
Prechodné priestory sú vyplnené presvietenými stenami, kde sú umiestnené farebné fotografie vzácnych a ohrozených druhov rastlín,a živočíchov a húb. Osobitosťou expozície je jej využitie v rámci tzv. nočných prehliadok Oravského hradu, čo umožňuje špecifické alternatívne osvetlenie priestorov a exponátov.


_DSC0470 (1280x852).jpg
1.jpg
2.jpg
3.jpg
4.jpg
5.jpg
6.jpg
7.jpg
8.jpg
009.jpg
9.jpg
Medvede (1280x852).jpg
str117 (1215x1280).jpg

Etnografická expozícia

Oravský región je stále považovaný za oblasť bohatú na ľudovú kultúru v hmotnej i duchovnej podobe. Túto mnohorakosť tradičných hodnôt, s dôrazom na vizuálne vnímanie, ponúka návštevníkom Oravského múzea časť novej etnografickej expozície, inštalovaná v priestoroch Dubovského paláca Oravského hradu. Prostredníctvom výberových etnografických exponátov, s výraznou výpovednou hodnotou a špecifickými znakmi oravskej ľudovej kultúry, prezentuje individualitu tvorcu podľa miestnych špecifík, pôsobivo zvýraznených symbolikou a dekoratívnymi motívmi. Duchovnú kultúru Oravy približujú najvýznamnejšie výročné zvyky, v značnej miere dodnes pretrvávajúce v regióne, doplnené foto dokumentačným materiálom.

Exkluzívna časť etnografickej expozície "Oravské zemianstvo" prostredníctvom vybratých exponátov prezentuje status, kultúru a tradície oravských zemanov s dôrazom na ich novú spoločenskú akceptáciu a aktivity. Zemianstvo ako súčasť vládnucej triedy sa v minulosti na Orave uplatnilo predovšetkým vo verejnom živote a vedení Oravskej stolice. Preto si oravskí zemania nepochybne aj v súčasnosti zaslúžia svoje reprezentačné sídlo v priestoroch Oravského hradu. Nová expozícia každoročne poskytuje priestor na prezentáciu podujatí, spojených so staronovými aktivitami nielen oravskej šľachty. Potomkovia starých oravských rodov ju zároveň dopĺňajú o cenné artefakty, ktoré ich spájajú so slávnou minulosťou.

Tretia, voľná časť expozície, je navrhnutá ako variabilná a cyklicky sa striedajúca, uspôsobená pre praktické a jednoduché zmeny v danom inštalačnom systéme. V navrhnutej koncepcii poskytuje priestor pre vybrané tématické okruhy z tradičnej ľudovej kultúry Oravy, ktoré sa obmieňajú a aktualizujú. Ako polyfunkčný priestor so samostatným ozvučením slúži na realizáciu „expositions vivum“ - živých expozícií, spájajúcich minulosť so súčasnosťou.


str121,2.jpg
str120.jpg
str119.jpg
str118.jpg
DSC_7965 (1280x852).jpg
DSC_7981 (1280x852).jpg
etna4.jpg
DSC_7774 (852x1280).jpg
etna1.jpg
etna2.jpg
DSC_7997.jpg
etna3.jpg

Archeológia v citadele Oravského hradu

HORNÝ HRAD:

Najstaršia a najvyššie položená časť hradu. Pochádza z 13. storočia, keď vznikol románsky hrad. Horný hrad slúžil ako kasárne pre vojsko, sklad núdzových zásob pre prípad obliehania a tiež ako obytný priestor. Pôvodne ho tvoril komplex rôznorodých budov. Zo stavebných prvkov pôvodného Horného hradu sa do súčasnosti zachovalo málo.V 2. polovici 16. storočia ho František Turzo architektonicky zjednotil a prestaval v renesančnom slohu. Drevené časti nahradil kameň a múry boli zosilnené. Po požiari došlo k úprave Horného hradu a súčasnú podobu získal v rokoch 1953 až 1969 počas generálnej opravy.
Vstupná miestnosť:
Stredom miestnosti je cisterna (tzv. dažďová studňa), hlavný zdroj vody v tomto priestore. Na stene sa nachádzajú informačné panely, znázorňujúce pôvodný výzor cisterny a spôsob získavania dažďovej vody zo striech, ale i jej komplexná rekonštrukcia.

 

Archeologický výskum Oravského hradu a jeho výsledky

Na Oravskom hrade a v jeho bezprostrednom okolí pôsobil v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia Mikuláš Kubínyi. Vykonal archeologický výskum pod Oravským hradom, kde začal skúmať pohrebisko lužickej kultúry. Nevieme o tom, že by spomínaný bádateľ viedol archeologický výskum aj priamo na hrade. Za jeho života sa vykonávala romantická rekonštrukcia časti stredného hradu, pri ktorej boli zrejme objavené mnohé zaujímavé artefakty, avšak tieto aktivity nesúviseli s cieľavedomou výskumnou činnosťou. V päťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa uskutočnila rozsiahla generálna obnova Oravského hradu. Jej súčasťou boli stavebné aktivity, rekonštrukčné práce na objektoch stredného a horného hradu, ale aj vybudovanie inžinierskych sietí a ďalšie činnosti. V tom čase pôsobil vo funkcii riaditeľa Oravského múzea, v správe ktorého hrad sa nachádzal, archeológ Pavol Čaplovič. Napriek niekedy veľmi zložitej situácii snažil sa zachraňovať archeologický materiál, a pokiaľ mu to okolnosti dovolili mapovať nálezové kontexty. Za takýchto podmienok boli na Oravskom hrade v päťdesiatych rokoch 20. storočia vykonané prvé archeologické výskumné aktivity. Ako nás vo svojich štúdiách informuje Pavol Čaplovič, množstvo nálezov pochádzalo z územia hlavného nádvoria. Ďalšie nálezy pochádzajú z prístupovej komunikácie smerujúcej od prvej hradnej brány k hlavnému nádvoriu. Archeologický materiál bol však objavený aj na ďalších miestach hradu a jeho bezprostredného okolia. Výskum v týchto časoch sa sústreďoval takmer výlučne na praveké a včasnodejinné obdobie. Od roku 1968, keď bol hrad slávnostne otvorený, sa archeologický výskum na veľmi dlhé obdobie odmlčal. Nová etapa archeologického výskumu na Oravskom hrade nastala na začiatku nového milénia. V roku 2003 sa uskutočnil záchranný výskum na druhej terase hlavného nádvoria. Výskum potvrdil predpoklady o opodstatnenosti systematického skúmania hradného areálu, o jeho prínose pre objasnenie dejín Oravského hradu. Ďalší rozsiahly archeologický výskum hlavného nádvoria ako aj nádvoria stredného hradu sa vykonal v rokoch 2008 - 2010. Výskumné aktivity priniesli množstvo cenných poznatkov o architektonickom vývoji hradného areálu. Objavili sa stavebné časti neznámych zaniknutých objektov, zdokumentovali sa praveké, stredoveké ako aj novoveké nálezové situácie. Výskumnými aktivitami získalo Oravské múzeum množstvo archeologického materiálu, ktorý nielen rozmnožil zbierkový fond múzea, ale niektoré exempláre obohatili expozíciu, v ktorej sa práve nachádzate.

 

Osídlenie hradného brala od praveku po novovek

Súčasná podoba hradného areálu je výsledkom dlhodobého architektonického vývoja, ktorého počiatky spadajú do 13. storočia a posledné slohové úpravy sa vykonali v minulom storočí. Strategická poloha hradného brala nad dôležitou dopra
dopravnou komunikáciou vedúcou údolím Oravy však priťahovala pozornosť podstatne skôr, ako vznikol rozsahom neveľký, ale významom dôležitý románsky murovaný hrad.
Osudy hradnej vyvýšeniny sú úzko prepojené s blízkym okolím. Najstaršie nálezy z katastrálneho územia Oravského Podzámku pochádzajú zo staršej a neskorej doby kamennej. Ide však o ojedinelé a pomerne sporné nálezy, ktoré zatiaľ neumožňujú konkrétnejšie závery o tejto dejinnej epoche. Počiatky súvislejšieho osídlenia tohto územia spadajú do mladšej doby bronzovej, z ktorej pochádza preskúmané pohrebisko lužickej kultúry v obci. Podľa Pavla Čaploviča najstaršie doklady osídlenia samotného hradného návršia pochádzajú z doby halštatskej, keď tu vzniklo opevnené sídlisko. Hradné bralo bolo v neskorej dobe laténskej a v staršej dobe rímskej (2. stor. pred Kr. – 2. stor. po Kr.) osídlené ľudom púchovskej kultúry. Stavebné aktivity v päťdesiatych rokoch 20. storočia zachytili zvyšky pravekého valu, ktorý chránil sídlisko na hradnom brale. Obranný val bol objavený v priestore Archívnej bašty a druhej hradnej brány. Nálezy púchovskej kultúry pochádzajú tiež z hlavného nádvoria, ako aj zo svahov pod hradnými múrmi na obidvoch brehoch potoka Račová. Krátke využitie hradného areálu v mladšej dobe rímske, resp. v dobe sťahovania národov ( koniec 4. stor. po Kr. – 5. stor. po Kr.) dokladajú fragmenty keramiky. Na hlavnom nádvorí boli objavené aj zlomky slovanskej keramiky z 9. storočia, ktoré sú jednoznačným dôkazom o osídlení priestoru súčasného hradu Slovanmi. Je pravdepodobné, že Slovania využili na tejto lokalite zvyšky starších fortifikácií, avšak dôkazy zatiaľ nemáme k dispozícii. V sekundárnej polohe boli objavené fragmenty keramiky z mladšieho obdobia, datované rámcovo do 13. - 15. storočia. To už je však obdobie, v ktorom tu stál kamenný hrad, a z ktorého máme písomné pramene. Najstaršia známa písomná zmienka o už existujúcom hrade pochádza z roku 1267.


arch1.jpg
arch2.jpg
arch3.jpg
arch4.jpg
arch5.jpg
arch6.jpg
arch7.jpg
arch8.jpg
arch9.jpg
arch10.jpg
arch11.jpg
arch12.jpg
arch13.jpg
sk<@>cz<@>en<@>de<@>pl<@>fr<@>ru<-><@><@><@><@><@><@>